Človek a sovy (kedysi a dnes)

Spolužitie človeka a sov sa neustále vyvíja. V časoch zatepľovania, rekonštrukcie domov, ubúdania zelene v sídlach nastáva tlak na prispôsobenie sa sov novým podmienkam. Z územia Slovenska sú synantropné  druhy (žijúce v blízkosti človeka) najmä myšiarka ušatá, sova lesná, plamienka driemavá, kuvik obyčajný. Okrem týchto druhov sa k nim čiastočne pridáva výrik lesný, výr skalný a myšiarka močiarna v zimnom období.

Plamienka driemavá odpočívajúca v podkroví (Foto: stanze)

V minulosti na vidieku boli rozšírené najmä plamienky driemavé (Tyto alba), anglický názov barn owl - stodolová sova, ktoré obývali stodoly, kostolné veže a nezatesnené povaly domov. V súčasnosti sa s nimi stretneme v obciach so starými kostolmi a budovami družstiev. Postupom času ako i tieto budovy sú opravované a novo budované, plamienky strácajú možnosti na hniezdenie, na ktoré boli zvyknuté. Kedysi bežný a široko rozšírený druh sa stáva u nás ohrozeným a na mnohých miestach vzácnym. Avšak v iných oblastiach obývajú skalné a stromové dutiny v blízkosti otvorených plôch - najčastejšie úhorov a medzí (napr. v Anglicku). Keďže je to výslovne nočný druh, spozorovať ju je ťažké a skôr ju prezradí hlas (strašidelné chrčanie uprostred noci) a pobytové znaky (striekance a vývržky).

Stodola Foto: B Gilmour

Podobný prípad ako plamienka je i kuvik obyčajný (Athene noctua), obývajúci tiež budovy družstiev a starých budov. V porovnaní s plamienkou je kuvik ešte relatívne rozšírený v oblasti obcí na južnom a východnom Slovensku. V minulosti obýval v oblasti Podunajskej nížiny duté hlavové vŕby a tiež staré ovocné stromy s dutinami v záhradách. Momentálne takéto hniezdenie v dutinách stromov na Slovensku nie je známe. Naviazanosť kuvika a plamienky na stavby ľudí môže ohrozovať lokálne populácie, ktoré v prípade zániku či rekonštrukcie týchto budov nie sú dostatočne prispôsobivé. Okrem úbytku hniezdnych možností ohrozuje populácie predačný tlak najmä kún skalných (Martes foina). Kombináciou oboch faktorov, môže nastať dočasný pokles populácie, prípadne i trvalý. Tento problém úbytku hniezdnych možností v sídlach človeka je výrazný práve dnes, keď sa renovuje, zatepluje a stavajú nové domy bez "vzdušnej" povaly. Oba druhy, donedávna typická súčasť obcí, ustupujú z takýchto oblastí. Na zlepšenie stability populácie sa používa niekoľko opatrení - inštalácia búdok do budov kde je možný vstup z vonka, inštalácia búdok do kedysi prirodzených biotopov - stromy pri pastvinách, úhoroch, vŕby pozdĺž tokov.

Odpočívajúca myšiarka Foto: K. Šotnár

Trocha iný prípad synantropizácie je myšiarka ušatá (Asio otus), ktorá osídľuje
vranie a stračie hniezda v parkoch či skupinách stromov v obciach a mestách. Prezradia ju najčastejšie pískajúce mláďatá po opustení hniezda koncom jari, začiatkom leta. Na rozdiel od predchádzajúcich druhov, nevyužíva ľudské stavby. V mestách sa nachádza dostatok potravy (myši, vrabce, potkany) a zároveň je tu menej predátorov. Ešte viditeľnejšia synantropizácia tohto druhu nastáva počas zimy, keď skupiny myšiarok o počte niekoľko jedincov až desiatok odpočíva uprostred dedín či miest na ihličnatých stromoch. Najčastejším miestom pobytu sú skupiny tují, smrekov v obciach na nížinách a cintoríny a parky v mestách. Myšiarka nehniezdi spravidla v dutinách, ale v hniezdach krkavcovitých vtákov. Preto odstrel, a tiež ničenie populácií a hniezd vrán, havranov a strák má priamy vplyv na populáciu myšiarky.

Sova odpočívajúca na komíne Foto: M. Mojžiš

Medzi druhy vyskytujúce sa pomerne často pri sídlach radíme tiež sovu lesnú (Strix aluco). Sovy sú mimoriadne prispôsobivé a obývajú rôznorodé biotopy, no vyžadujú lesný porast. Chaty v lesoch sú ich častým hniezdiskom, no tiež hniezdia vo väčších parkoch a lesných porastoch na okraji či priamo v mestách. Jedince aj páry prichádzajú niekedy na zimu do obcí, kde sa vyhrievajú pri komínoch domov. Výr skalný (Bubo bubo) na Slovensku obýva často kameňolomy na okrajoch obcí. V európskych krajinách bolo opakovane zaznamenané hniezdenie priamo v centre miest - na strechách budov a v opustených budovách. Takéto hniezdenie u nás nebolo potvrdené. V mestách a obciach, ale boli potvrdené výskyty jedincov. Stromy popri tokoch a parky na nížinách sú príťažlivé tiež pre výrika lesného (Otus scops). Na Slovensku patrí medzi vzácne druhy, no skutočná veľkosť populácie je v podstate neznáma. Najčastejšie ho prezradí typický hlas, ktorým sa ozýva najmä večer a v noci. Vyžaduje dutiny, je to sťahovavý druh, preto lokality obsadzuje od mája do júna. Staré stromy s dutinami po ďatloch s udržiavaným trávnatým porastom sú jeho typický biotop. V prípade pozorovania tohto druhu ma kontaktujte, každý záznam je dôležitý. Človek a sovy spolunažívajú dlhú dobu, zdieľajú priestor pre život, ovplyvňujú sa navzájom. Citlivé zásahy na ľudských stavbách a v priestore sídiel môžu pomôcť prispôsobeniu sa sov novým zmeneným podmienkam postupom času a zároveň človek nestratí kontakt s časťou prírody. 

Výzva pre zachovanie ochrany vtáctva a biotopov v EÚ

V poslednom období silnie tlak na prehodnotenie a zníženie ochrany vtáctva a biotopov v Európskej únii. V rámci únie sa uvažuje o oslabení legislatívy chrániacej európsku (čiže i našu) prírodu. Ako členský štát, naše zákony o ochrane prírody sú prepojené s európskymi smernicami na ochranu vtáctva a biotopov. V uvedenej výzve pre Európsku komisiu nájdete predvolené odpovede na otázky o smerniciach na ochranu prírody v EÚ. Ak sa s danými odpoveďami nestotožňujete, kliknite sem a vyplňte daný formulár podľa seba. Smernica o ochrane vtáctva a biotopov je základným nástrojom ochrany prírody v EÚ, na jej základe sú vyhlasované Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu (sieť NATURA 2000). Záujem o ochranu našej európskej prírody a druhov organizmov je možné i takýmto spôsobom deklarovať komisii.