Adaptácie sov na prežitie

Sovy sú živočíchy dokonale prispôsobené nočnému spôsobu života (až na niekoľko výnimiek aktívnych najmä počas dňa). Väčšina druhov je aktívna počas šera a v noci, pričom cez deň odpočívajú. Cez deň sú prípadne aktívne počas výchovy mláďat kedy rodičia zháňajú potravu pre mláďatá. Celé prispôsobenie sa nočnému životu je možné zhrnúť ako - byť nenápadný pre korisť a zároveň byť nenápadný pre nepriateľov.

Sluch

Výrazný tvárový disk srdcového tvaru u plamienky

Typickým znakom sov je tzv. "tvárový disk" tvorený zo záhybu kože na ktorom sú malé pierka. Vďaka tomuto disku spolu s očami smerujúcimi dopredu má hlava akoby oblý tvar. Tento disk môže sova ovládať svalmi na tvári, zväčšovať a zmenšovať jeho plochu. Účelom tohto disku je lepšie zameranie koristi - zvukové vlny (napr. šuchotanie lístia od pohybujúcej sa myši) narazia na povrch disku a sú vedené k ušiam. Ušné otvory sú u niektorých druhov asymetricky umiestnené na hlave - sova otáča hlavou v smere zvuku kým zvuk neprichádza do oboch uší súčasne. Asymetrické umiestnenie ušných otvorov umožňuje sove zistiť aj vertikálne umiestnenie koristi - či je korisť vyššie alebo nižšie ako sova.

Veľké ušné otvory u pôtika

Neustálym vyhodnocovaním zvukov si sovy vytvárajú mentálny obraz priestoru kde sa nachádza zdroj zvuku. Oblasť mozgu súvisiaca so sluchom je u sov oveľa zložitejšia ako u iných vtákov. Plamienka driemavá (Tyto alba) má v tejto oblasti trikrát viac neurónov ako vrana.

Po zameraní zvuku môže v tichosti zaútočiť na korisť aj v úplnej tme bez toho aby korisť videla. Kombinácia tvárového disku a citlivého sluchu funguje ako radar - väčšia plocha tváre zachytí slabší zvuk. Treba poznamenať, že sluch sov sa veľmi nelíši v citlivosti od sluchu človeka. Je citlivejší iba v určitom rozsahu frekvencií. Táto citlivosť iba v určitom rozsahu frekvencií umožňuje lepšie odfiltrovanie napr. šumu lístia a trávy, tým je pre sovu jednoduchšie sa sústrediť na hluk koristi. Aby mal tvárový disk čo najväčšiu plochu, je aj zobák nasmerovaný nadol. 

Zrak

Veľké oči u kuvika Foto: M. Dobrý

Oči sov smerujú dopredu, čo má za následok šírku zorného poľa 110 stupňov a
binokulárne videnie v rozsahu 70 stupňov. Na porovnanie človek má šírku zorného poľa 180 stupňov a binokulárne videnie 140 stupňov. Binokulárne videnie (objekt je videný oboma očami v rovnakom čase) umožňuje vnímať tri rozmery (výška, šírka a hĺbka), a tiež odhadovať vzdialenosť k sledovanému objektu. Oči sú veľké, veľmi dobre prispôsobené na horšie svetelné podmienky (obsahujú veľa svetlocitlivých buniek - tyčiniek no menej čapíkov), ale horšie vnímajú farby. Pre veľkosť v pomere k telu sú umiestnené v kostených štruktúrach "sklerotických krúžkoch" a sú nepohyblivé. Preto musia sovy otáčať celou hlavou, lebo očami nemôžu hýbať. Krk je veľmi pohyblivý, hlavu vedia otočiť až o 270 stupňov, pričom vidia za seba. Zrak je u väčšiny druhov využívaný pri love za šera alebo mesačných nocí, no v úplnej tme sovy nevidia. Úplná tma je v prírode výnimočná, preto na orientáciu aj zrakom stačí sovám osvetlenie z mesiaca, hviezd či zapadajúceho slnka. V porovnaní s človekom horšie vnímajú farby. Oči chránia a čistia až tri viečka.

Operenie
Základným prispôsobením na život v tme je operenie pokryté jemnými chĺpkami,
čo zapríčiňuje nehlučný let. Sova sa vie takto nehlučne dostať veľmi blízo koristi, pričom tá ju v šere nevidí a nepočuje. Okrem tejto výhody ich nerušia zvuky peria pri love, keďže korisť hľadajú najmä sluchom. Niektoré druhy sov loviace počas dňa majú perie bez chĺpkov na povrchu, ich let nie je nehlučný.

Nenápadné sfarbenie myšiarky ušatej

Perie sov je často nenápadné sfarbené, slúži to na ochranu pred predátormi. Lesné druhy sú často tmavšie sfarbené ako druhy žijúce v otvorenej krajine. Krycie sfarbenie je dôležité najmä pre nočné druhy, ktoré počas dňa odpočívajú. Nenápadné sfarbenie ich robí menej nápadnými pre iné živočíchy ako sú predátori či vtáky, ktoré ich zvyknú prenasledovať.

Perové "uši" nemajú nič spoločné so sluchom, pomáhajú sovám pri komunikácii - vyjadrovať náladu. Sovy ich vedia ovládať - vztýčiť, sklopiť.

Niektoré druhy kuvičkov majú na zadnej strane hlavy škvrny, z diaľky pôsobia ako oči. Je niekoľko teórií o ich význame - môžu chrániť sovu pred útokmi iných druhov vtákov (najmä rozhnevaných spevavcov tvoriacich častú potravu kuvičkov). Spevavce útočia na tieto falošné oči v domnení, že útočia na pravé oči, čo sove chráni zrak. Druhá teória znie, že tieto falošné oči zviditeľňujú sovu - aj zozadu je vidieť akoby prednú časť hlavy. To láka spevavce zo širokého okolia, sova má väčšiu šancu na úlovok.

Zobák a pazúre

Foto: M. Northam

Oba znaky sú typické aj pre dravé vtáky ako sú sokoly, orly či jastraby. Rozdiel je, že sovy v pokoji majú hlavu nasmerovanú mierne dole, čo pôsobí dojmom akoby bol zobák zahnutý nadol. Dĺžka a masívnosť závisí od druhu.

Prsty sú štyri, sovy spoločne s ďatľami a papagájmi vedia otočiť jeden z troch prstov smerujúcich dopredu dozadu. Takto majú dva prsty vpredu a dva vzadu. Toto usporiadanie umožňuje lepšie uchopenie koristi, predovšetkým počas noci dáva takýto úchop viac šancí na ulovenie potravy.

Zdroje literatúry
Owlpages.com
Heimo Mikkola. 1983. Owls of Europe. 397 pp.
 

Výsledky nočného monitoringu za sezónu 2014/2015

Blíži sa začiatok ďalšej sezóny - 2015-2016 - keď počas jesenného toku tvoria sovy páry a vyháňajú mladé jedince zo svojich teritórií. Pred týmto obdobím som urobil konečné zhodnotenie výsledkov z nočného monitoringu v lesoch Malých Karpát (prevažne v správe Mestských lesoch Bratislavy). V tejto oblasti bolo mapovaných 5 štvorcov o rozlohe 4 km2. Dokopy teda 20 km2 bolo pokrytých nočným monitoringom, pomocou 7 bodov. Na bodoch boli ozývajúce sa sovy sledované po dobu 30 (45) minút. Čas monitoringu začal so západom slnka. Celkovo bolo zaznamenaných 8 teritórií sov lesných (Strix aluco). V jednom štvorci boli zaznamenané najviac 3 teritóriá, v ostatných sa nachádzalo 3 x 1 teritórium a v jednom 2 teritóriá. Niektoré zasahovali do viacerých štvorcov, v tom prípade teritórium bolo priradené k štvorcu podľa predpokladaného stredu teritória.

Štvorce (2x2 km) monitorované v 2014-15.

Na porovnanie výsledkov medzi rôznymi štúdiami a odbornými prácami sa používa často vyjadrenie zastúpenia teritórií či počtu párov na určitej ploche. Takto pri dodržaní podobnej metódy a zhodnotení chyby vieme porovnať výsledky s výsledkami zistenými na iných plochách alebo v inom čase na lokalite.
Výsledná hustota po prepočte na km2 pre jednotlivé štvorce sa pohybovala od 0.25 - 0.75 teritória / km2. Celková hustota dosiahla po prepočte 0.4 teritória na km2. Na základe porovnania s údajmi dostupnými pre iné oblasti zo Slovenska, priemerná hustota teritórií na celom sledovanom území dosahuje strednú až vysokú úroveň.

Ďalšie roky monitoringu na tých istých plochách preukážu či vyvrátia stabilitu teritórií v priestore a čase. Sledovanie sov a ich počtu na určitej lokalite umožňuje získavať informácie o vplyve rôznych ekologických faktorov ako sú napr. vplyv výstavby, ťažby v lesných porastoch, kalamity, klimatické faktory a pod.

Aby sa získavali údaje od ľudí monitorujúcich sovy lesné (obyčajné), bola založená Skupina pre sovu obyčajnú (lesnú) pod Ochranou dravcov na Slovensku. Naším cieľom je získavať údaje od odborníkov i verejnosti o sove lesnej. V budúcnosti plánujeme skoordinovať systém zberu údajov (pravdepodobne stanovenie plôch so štandardizovanou rozlohou) pre sovu obyčajnú a aj ďalšie lesné druhy sov. 

Mapa štvorcov 10x10 km. Farebné štvorce označujú oblasť na rok 2015 pokrytú mapovateľom (mapovateľ mapuje zväčša len menšie plochy v rámci štvorca).