Začiatok decembra bol lákavý - v Malých Karpatoch nebol sneh, lístie zo stromov už opadlo - pre prieskum nových lokalít kde odpočívajú sovy obyčajné (Strix aluco) alebo v skratke "obyčky". Na týchto miestach sa hromadia vývržky a kosti z potravy, vieme určiť čo na danom území žije, aká je diverzita drobných cicavcov.
Skaly v lese ukryté pod korunami stromov sú ideálnym odpočinkovým
miestom v mimohniezdnom období pre sovy. Z internetu a máp ma už dlhšie
lákal bočný vrchol Jastrabníka nad Pernekom. Práve podľa fotiek sa tu
nachádzali nízke skaly niekoľko metrov vysoké v poraste s viacerými
stromami s dutinami. Navyše tadiaľ neprechádza turistický chodník.
Ideálne miesto.
Skalná veža
Z Perneku trvá výstup na vrchol
Jastrabníka iba krátko. Po malej prestávke pokračujem po hrebeni na
miesto predpokladaného zberu vývržkov. Je tu niekoľko skál, jedna skalná
veža a niekoľko stromov s dutinami. Hneď nachádzam pierko zo sovy - som
na dobrej adrese. Mám asi 4 hodiny do západu slnka, začnem prehrabávať
najsľubnejšie miesta pod skalami. Vývržky pod skalou nenachádzam, ale
niekoľko kostí z cicavcov aj vtákov prezrádzajú sovu. Musela tu sedávať v
minulosti - možno ešte koncom leta. Pokračujem v prieskume ďalších
skál, pár kostí prezradí ďalšie miesto odpočinku. Napokon na skalnej
veži nájdem čerstvý vývržok a ďalší na inej skale. Na prvý pohľad
rozpoznávam sánku plcha sivého (Glis glis), ktorý je typickou
potravou sov v krasových oblastiach. Ešte zvyšky ryšavky a dákeho
hraboša sa mi podarilo rozoznať. Podrobne kosti preurčím pomocou kľúčov
doma.
Ako čakám na autobus, ešte nad Pernekom
pozorujem zlietavanie sa krkavcov na nocovisko asi niekde vo vojenských
lesoch na Záhorí. Celkovo minimálne 140 krkavcov prelieta v skupinkách
Karpaty smerujúc na Studienku. Pekný deň.
Začiatkom
novembra prišla nová výzva ako prispieť k analýze poznatkov o
sovách. Tentoraz je to o celosvetovom projekte - Owls
in Myth and Culture
koordinovanom komunitou The Global Owl Project. Bol som oslovený so
žiadosťou o pomoc, prostredníctvom dotazníkov získať názory
ľudí zo Slovenska o sovách a ich predstavách o nich. Výsledkom
tohto projektu bude analýza v odbornom časopise
Journal of Ethnobiology. Čím sa zapojí viac ľudí, tým budú
výsledky prínosnejšie. A ako to pomôže? Na základe získaných
odpovedí budeme vedieť porovnať aké sú vedomosti a predstavy o
sovách v rôznych kultúrach, čo sa bude dať využiť pri pri
lepšom koordinovaní ich ochrany a predovšetkým pri vykonávaní
osvety. Natomto odkaze nájdete google formulár na vyplnenie.
V Malých Karpatoch je mnoho zaujímavých miest so skalami, krasovými útvarmi a starými porastmi lesa. Jedno z nich sa nachádza v Suchej doline pri Plaveckom podhradí. Na tejto lokalite som najprv v lete našiel veľkú dutinu v starej lipe (Tilia cordata) s pierkami po sove obyčajnej (Strix aluco). Tiež sme ju a jej susedov niekoľkokrát počuli ozývať sa počas odchytu netopierov. Dolinou preteká iba občasný potok počas dostatku zrážok. Taktiež sa tu nachádza niekoľko menších aj väčších jaskýň, patriacich do Plaveckého krasu. Svahy doliny sú strmé a prevažne sutinového charakteru. To zapríčiňuje, že dominantným lesným typom sú lipovo-javorové sutinové lesy. Pre extrémnosť prostredia tu nie je výrazná lesohospodárska činnosť, lesy majú prevažne pôdoochrannú funkciu. Vďaka tomuto sa tu nachádza dostatok starých stromov, pričom typické sú staré lipy s veľkými dutinami.
Skala a strom
Zatiaľ bola preskúmaná asi iba štvrtina celej doliny. Boli zaznamenané viaceré veľké dutiny, avšak neboli nájdené pobytové znaky sov okrem jednej dutiny. Tunajšie prostredie poskytuje nízke až stredne vysoké skalné steny s puklinami, staré stromy s veľkými dutinami ako aj vstupné otvory jaskýň. Počas asi 4 návštev tu boli opakovane zaznamenané 2-3 teritóriá sov, nachádzajúce sa predovšetkým v záverečnej časti doliny. V jaskyni Kabele bol tiež pozorovaný plch sivý (Glis glis), potenciálna korisť sov. Tiež je tu predpoklad výskytu pĺšika lieskového (Muscardinus avellanarius), ktorý patrí medzi európsky významné druhy. Práve v tomto nám môžu sovy pomôcť - na základe rozboru ich potravy môžeme objaviť ťažko sledovateľné druhy najmä cicavcov na lokalite (najmä hlodavce, hmyzožravce, netopiere a žaby). Preukázateľne na základe rozboru aj malej vzorky vieme lepšie zhodnotiť diverzitu druhov hlodavcov v porovnaní s monitoringom pomocou živolovných pascí.
Najbližšie k Suchej doline bolo objavené odpočívadlo sov na kopci Pohanská - tento rok iba niekoľko vývržkov - min. 4 ex. ryšavky žltohrdlej (Apodemus flavicollis) a 2 ex. Aves sp. (staršieho dáta - iba nájdené kosti).
Počas leta je hlasová aktivita sov utlmená, avšak po pravde sovy obyčajné (Strix aluco) sa často aspoň krátko ozvú aj tak. Niekoľko dní som preto využil na návštevu pre mňa nepoznaných miest, s cieľom nájsť vhodné dutiny a odpočívadlá sov.
Lesný komplex Zámok je špecifický tým, že jeho veľkú časť tvorí porast dubového lesa. Časť je pralesovitého charakteru, je to spôsobené tým, že porast nejaví známky lesohospodárskych zásahov. Vplyvom extrémneho stanovišťa (strmé svahy a minerálne chudobné podložie) sú porasty rozvoľnené - les je presvetlený, jednotlivé stromy sú ďalej od seba. Takisto vplyvom týchto extrémnych podmienok sú stromy nižšie s početnými dutinami. Prevažné zastúpenie na južných svahoch tvorí dub zimný.
Dutina
Strom s dutinou
Strmý svah je miestami sutinového charakteru, na jednom z vrcholov sa nachádzajú zvyšky Kuchynského hradu, vlastne teraz sú to už len základy. Pri blízkom strome som objavil zvyšky kostí - tie ale mohli byť z blízkeho ohniska - miesta letných opekačiek. Čo potešilo, tak prítomnosť troch druhov ďatlov - žlny zelenej (Picus viridis), tesára čierneho (Dryocopus martius) a ďatla prostredného (Dendrocopos medius). Zaujímavé bola aj pozorovanie minimálne troch jedincov včelárika zlatého (Merops apiaster). Z hľadiska ochrany lokality (keďže patrí medzi Územia európskeho významu) je dôležité spomenúť aj zaznamenanie už minimálne 5 uhynutých dospelých jedincov - samíc roháča veľkého (Lucanus cervus) a jeden živý jedinec pod vyschnutým pňom stromu. Dutín bolo nájdených dostatok, ale rozmerovo skôr menších. Väčšie dutiny vhodné pre sovy, bolo zaznamenaných iba 1-3. Pod žiadnou neboli nájdené pobytové znaky - striekance a vývržky či kosti. Avšak bola prejdená iba malá časť dubového porastu. Bude potrebné navštíviť aj zvyšné časti najmä v okolí kopcov Bučková a Zámok. Zaujímavé môžu byť aj Lacove skaly - keďže sovy majú rady skaly ukryté v lesnom poraste.
Koniec augusta je časom začínajúceho sa jesenného toku sov. V oblasti Malých Karpát sú to druhy - sova obyčajná (lesná) a výr skalný. Sova obyčajná je v tomto období najmä za súmraku veľmi aktívna, teritoriálnym hlasom si chráni svoje teritórium - územie, ktoré obýva. V listnatých lesoch nízkych pohorí pár sov obýva niekedy územie menšie ako 1 km2. Preto na mieste s dobrým výhľadom do okolia môžeme počuť viacero ozývajúcich sa sov.
Cez víkend sme navštívili lokalitu Dvoly v lesoch Malých Karpát pri Brezovej pod Bradlom. Nachádza sa tu malá vodná plocha, čiastočne zarastená, priťahujúca v letnom období netopiere zo širokého okolia. A to bol cieľ tohto večera - pomocou sietí odchytiť netopiere a zistiť druhové zloženie a zistené údaje porovnať s predchádzajúcimi rokmi. Zároveň, keď už sa nachádzame v lese, sme počúvali sovy, aby sme zistili či už sú hlasovo aktívne. Po západe slnka sme boli svedkami koncertu troch samcov sovy obyčajnej (Strix aluco), ozývali sa sústavne niekoľko minút. Asi dva samce prechádzali až do xylofonických zvukov (tzv. trilkovanie). Neskôr sa v diaľke ozvala aj samica. Krátku ukážku nášho zážitku môžete počúvnuť tu.
Najbližšie prezrieme a popočúvame lesy Devínskej Kobyly. A na jeseň sa vyberieme za sovami aj ďalej do Karpát.
V rámci projektu z Visegrad fund - Common monitoring system of forest owls sa 16/7/2016 uskutoční seminár zameraný na predstavenie monitoringu sov v regióne troch krajín a zároveň sa prednesú návrhy na spoločný systém monitoringu. Seminár sa uskutoční v meste Přerov na Morave, kde sa stretnú odborníci na sovy a monitoring z troch krajín. Cieľ je skoordinovať monitoring lesných druhov sov v týchto troch krajinách, aby boli výsledky porovnateľné a metodicky jednotné. Seminár bude prebiehať pod vedením mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Viac o projekte v sekcii Projekty. O programe Visegrad Fund sa dozviete tu. Vývoj projektu bude dokumentovaný na Facebook stránke - https://www.facebook.com/owlsmonitoring/.
Mesiac jún predstavuje obdobie vyletovania a osamostatňovania sa sovích mláďat. Okrem toho je aktívny aj výrik lesný (Otus scops) - druh okrajov lesov, stromoradí, sadov, záhrad, parkov a lúk so stromami. Keďže teplota je večer príjemná, rozhodol som sa využiť to a prejsť na bicykli Devínske alúvium rieky Moravy. Predsa tu bol minulý rok zaznamenaný výrik a pred týždňom sa ozýval aj samec sovy obyčajnej (lesnej) z lesa Malý háj.
Ešte hodinu pred západom slnka som vyrazil, prezrel lúky pri Marcheggskych mostoch či sú už pokosené. Na lúkach okrem preletujúcich vrán a niekoľkých myšiakov nebolo nič, tak som pokračoval až na sútok Maliny a Moravy. Tu už utáborení rybári, tak som chvíľu pobudol pri Morave. Pri čakaní na západ slnka sa ozývali drozdy, sláviky, kukučky a preletujúce volavky. Počas súmraku zreteľne poklesne teplota a cestou na bicykli sú zjavné tepelné prechody medzi teplým a studeným vzduchom prúdiacim od rieky. Atmosféra je to úžasná, ťažko sa tomu dačo vyrovnáva. Asi pol hodinu po západe slnka sa pomaly vydávam na Hofierske lúky, kde pobudnem asi 10 minút. Sovy nie sú ešte počuť, no cestou sem sa ozývajú svrčiaky (Locustella luscinioides a L. naevia). Sú to zaujímavé a veľmi nenápadné druhy vtákov, ich hlas je monotónny svrčivý zvuk, pripomínajúci kobylky. Na lúkach je pokoj, tak sa pomaly presúvam na ďalší bod - pri mostoch. Cestou sem počujem pískavý zvuk, hneď zrýchlim a zastavujem pri skupine starých stromov pri chodníku. Mladé myšiarky ušaté (Asio otus) pýtajú potravu od rodičov, ktorí intenzívne prinášajú potravu. Sú tu minimálne 3-4 ozývajúce sa mláďatá, ktoré už vedia obratne lietať. Po krátkom dokumentačnom videu pokračujem k mostom, aby som ich nerušil. Avšak odtiaľto už žiadne sovy nepočuť (predsalen je už jún - sovy sa ozývajú menej), iba sem tam svrčiaky a preletujúce volavky.
Pomaly pokračujem na ešte dve miesta, ale situácia je podobná ako na predchádzajúcich bodoch. Nič sa nedeje, potešili myšiarky a nabudúce pozriem okolie vodného toku Malina a Devínske jazero. Pri troche šťastia si aspoň užijem podobnú atmosféru ako teraz.
Dlhší čas som chcel dohľadať odpočinkové miesta sov v alúviu rieky Moravy. Cez zimu som nebol úspešný a tak som to skúsil aj teraz na jar. Pod odpočinkovými miestami sa dajú nájsť vývržky s kosťami skonzumovanej potravy a zvyšky ako perie a srsť z koristi. Na základe analýzy potravy sov vieme zistiť, aké druhy najmä zemných cicavcov na území žijú. Pri vodných plochách a mokradiach sa sovy obyčajné (Strix aluco) zvyknú prispôsobiť ponuke prostredia. Na takýchto miestach môžeme očakávať výskyt obojživelníkov a zemných cicavcov viazaných na vodné prostredie. Keďže alúvium Moravy je zaujímavé z hľadiska biodiverzity a tiež pod tlakom možnej výstavby dialničného prepojenia s Rakúskom, každý údaj o druhovom zložení a biodiverzite je cenný.
Strom v alúviu
Vývržok sovy
Pozdĺž rieky je iba úzky pás stromov, čo mi uľahčilo prieskum. Predsalen sa ľahšie prezerá úzke územie, ak je tvorené navyše lužným lesom s vysokou pŕhľavou. V takomto prostredí sa vývržky nájdu len pod stromami pod ktorými nie je vysoká vegetácia. Od cyklomosta na sever je množstvo starých stromov, prevažne vŕb s dutinami. No ani pod jedným neboli vývržky či perie. Až pod mohutným stromom bez dutín sa nachádzal jeden vývržok. Pri prvotnom rozobratí obsahoval kosti z vtáka (humerus) a sánku z hraboša (asi hraboš poľný). Ešte to treba presne určiť. Pod okolitými stromami už nič nebolo nájdené, ale sova sa tu ešte snáď ukáže. Pravdepodobne je najväčšia časť jej teritória na rakúskej strane Moravy.
Strom pod ktorým bol nájdený vývržok
Ak teda chcete nájsť sovie odpočívadlo, pozerajte veľké stromové dutiny a najmä pod nimi. Vývržky s kosťami prezradia sovu najčastejšie. Veľmi zriedka sa ju podarí zazrieť na takomto mieste ak neviete kam sa pozerať - nehlučne odletí akonáhle Vás počuje. Alebo sa schová do dutiny. No ako aj z tohto príspevku vyplýva, sovy zvyknú odpočívať aj mimo dutín, často v korune veľkého stromu či v hustom poraste mladších stromov.
Ľudia by často chceli vykonávať veľa činností, často ale nevedia ako začať. Tu ponúkam jednoduchý návod ako na pozorovanie sov. V prvom rade si treba uvedomiť, že väčšina pozorovaní bude skôr o počúvaní a určovaní hlasov. Väčšina sov sa ozýva až po zotmení, aj naša aktivita bude teda smerovať do tohto času keď sú sovy aktívne.
Aby sme boli úspešní a sovy aj zaznamenali musíme mať patričné znalosti kedy sú ktoré druhy aktívne, a najmä kedy prebieha tok či kedy vyháňajú mladé jedince z teritórií. Ak toto vieme, mali by sme poznať v akom biotope sovy môžeme očakávať a na záver potrebujeme vhodnú výstroj. O druhoch sa dá dočítať a naštudovať základné informácie v rámci tohto blogu v sekcii Druhy. Spravidla tok začína skoro, pri druhoch ako sova obyčajná od polovice februára. V tomto období - od konca zimy do jari sú sovy najaktívnejšie, často sa ozývajú a chránia si teritórium. V lete je aktivita utlmená, spravidla kŕmia vylietané mláďatá a druhý vrchol v hlasovej aktivite prichádza na jeseň, resp. koncom leta. Čiže jar a jeseň sú obdobiami kedy je najľahšie zistiť prítomnosť sov na lokalite. V zime je výhoda, že listnaté lesy sú bez listov. Práve vtedy môžeme sovy ľahšie spozorovať ako odpočívajú počas dňa schované v dutine či v korune stromu. V tomto období je dobré hľadať dutiny v stromoch, predovšetkým v miestach kde sme predtým počuli sovu. Veľa druhov sa ozýva aj krátko po západe slnka, preto je dobré niekedy ak sme v teréne počkať aspoň pol hodinu po západe slnka na lokalite.
Foto: David
Čo sa týka vybavenia, to je jednoduché a nemusíme mať ani ďalekohľad.
Základom je mať dobré oblečenie - v noci sa v prechodnom období výrazne ochladzuje. Potom je potreba mať dobrú baterku - ideálne dve - jednu čelovku a jednu ručnú, ktorá poskytne vyšší dosah svetla. Z čeloviek je dobré si vybrať typ na jednu alebo dve AA batérie - je to praktické a lepšie sa dobíjajú v páre ako 3 AA či AAA batérie. Z nabíjateľných akumulátorov sú dobré Sanyo - teraz už Panasonic. Svetlo z čelovky nemusí byť prehnane silné ani s veľkým dosvitom, stačí aj 30 metrov dosvit - aby sme nerušili okolie. Druhá ručná baterka (svietidlo) by naopak mala mať aj možnosť veľkého dosahu (aspoň 50 metrov) a výkon viac ako 200 lumenov, aby sme vedeli identifikovať aj vzdialenejšie objekty v teréne. Ak navštevujeme chladné oblasti najmä v zime je dobré mať topánky s tepelnou vložkou - ak stojíme na mieste nebude nám zima na nohy. Z príslušenstva nám poslúži diktafón alebo smartfón - na nahrávanie hlasov. V prípade, že nerobíme výskum, len chceme pozorovať sovy tak nepoužívame nahrávky na privábenie sov. Je to rušivý vplyv a zbytočne ich týmto stresujeme. Dobré je z mapy či pomocu GPS zistiť súradnice miesta skadiaľ sledujeme lokalitu a zároveň mať kompas (napr. na hodinkách) pre určenie smeru skadiaľ sme počuli sovu. Následne odhadneme vzdialenosť a zapíšeme si uvedené údaje a doma na mape alebo v PC zameriame polohu jedinca.
Ak nemáme čas, prípadne sa nevieme dostať z lokality v noci, dá sa zistiť prítomnosť sov aj pomocou akustického monitoringu. V tomto prípade použijeme diktafóny - ktoré osadíme do nepremokavých púzdier a zamaskujeme ich. Viac o akustickom monitoringu tu. Z osvedčených typov sú dobrou voľbou stereo diktafóny Olympus.
Koncom februára sa rozbieha obdobie jarného toku sov. Aj v oblasti Bratislavy môžeme častejšie počuť sovy obyčajné (lesné) ako si obhajujú teritórium. Tento rok sa aj s podporou organizácie RPS (Ochrana dravcov na Slovensku) realizuje mapovanie v oblasti Malých Karpát v katastri mesta Bratislava. V prevažne bukových lesoch boli inštalované diktafóny na prvej ploche pri Malom Slavíne. Tu boli inštalované tri diktafóny s cieľom zachytiť teritoriálne hlasy sovy obyčajnej (Strix aluco). Počas jari by malo byť pokrytých asi 5 štvorcov touto metódou. Diktafóny boli umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od toku potoka Vydrica, aby sa znížil hluk z tečúcej vody. Ďalšia lokalita kde budú diktafóny umiestnené bude oblasť východne od obce Marianka. Treba ale počkať na počasie bez zrážok a silného vetra.
Aj v roku 2016 budú získavané údaje o počte teritórií sov z lesov Malých Karpát. Prečo monitoring sov v okolí Bratislavy? Ide hlavne o doplnenie údajov o výskyte a počte teritorií sov pre Atlas vtákov Bratislavy. Na programe je posledný rok mapovania pre tento atlas. V posledný rok sa budú predovšetkým dopĺňať chýbajúce údaje z menej sledovaných plôch.
Táto publikácia bude prezentovať súčasné rozšírenie vtáčích druhov v rámci mesta a prinesie informácie o biodiverzite vtákov. Okrem odborného hľadiska atlas prinesie predstavenie hlavného mesta zaujímavou formou verejnosti.
Tentoraz sa bude sledovať oblasť lesov mesta Bratislava - katastrálne územie Záhorskej Bystrice, Marianky, Lamača a Rače. Územie bude rozdelené do 2x2 km štvorcov, zároveň v nich budú rozmiestnené body, kde sa bude vykonávať monitoring. Na týchto bodoch budú umiestnené digitálne záznamníky pre použitie akustického monitoringu. Zároveň na viacerých lokalitách sa tiež bude vykonávať nočný terénny monitoring - sovy budú mnou sčítavané z bodov po dobu 30-45 min. Realizácia projektu začne od polovice februára a potrvá do mája. Pokračovanie na nezmonitorovaných štvorcoch bude pokračovať na jeseň od augusta do októbra. Zaujímavé budú výstupy projektu, je naplánovaný príspevok vo forme prezentácie na konferencii Zoológia 2016 v októbri na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tiež formou článku poinformujem členov Ochrany dravcov na Slovensku v časopise Dravce a sovy.
Vzťah človeka k organizmom v prírode do určitej miery určuje význam druhu pre človeka. Každý druh v prírode zaberá tzv. ekologickú niku - zjednodušene miesto v ekosystéme. Človek sa, ale najčastejšie pozerá na organizmy z hľadiska užitočnosti. To či je druh užitočný pre človeka sa určuje podľa toho či poskytuje nejaký produkt, ktorý človek využíva.
Avšak v prírode neexistujú užitočné a neužitočné druhy. Každý druh má v ekosystéme svoju funkciu, sovy najmä regulujú malé cicavce - hlavnú potravu väčšiny druhov. Mnohé druhy sú na stavy populácií hlodavcov naviazané svojím reprodukčným cyklom. Ak je tzv. "myší rok" tak majú viac mláďat a vyššiu hniezdnu úspešnosť. V ekosystéme sa drobnými zemnými cicavcami (hlodavcami, hmyzožravcami) živia aj ďalšie predátory. V našich končinách to sú dravé vtáky, lasice, kuny a podobne. Avšak ak by v ekosystéme chýbal jeden typ predátorov, rovnováha by bola narušená. Väčšina druhov sov napríklad loví v noci, ak by v ekosystéme chýbali, ich korisť by bola viac aktívna po zotmení. Tým by sa vyhýbala denným predátorom, čoho následkom by mohlo dôjsť k premnoženiu, keďže by prežilo viacero jedincov.
Regulácia populácií zemných hlodavcov radí sovy k užitočným organizmom z hľadiska prospešnosti pre ľudí. Samozrejme vnímať súčasti prírody iba z hľadiska užitočnosti pre človeka nie je správne. Prečo je teda dôležité chrániť sovy? Je to dôležité z hľadiska zachovania biodiverzity - pestrosti živých organizmov a zachovania regulačnej funkcie populácií ich koristi. Každý organizmus je jedinečný, prispôsobený lokálnym podmienkam unikátnym spôsobom pričom sa neustále vyvíja a prispôsobuje, aby prežil. Zároveň svojím prispôsobením a zdokonaľovaním vplýva na iné organizmy a ovplyvňuje ich vývoj. Ochranou sov (najmä ochranou vhodného stavu ich biotopov) zabezpečíme regulačný mechanizmus v ekosystémoch a podporujeme biodiverzitu.
