Vzťah človeka k organizmom v prírode do určitej miery určuje význam druhu pre človeka. Každý druh v prírode zaberá tzv. ekologickú niku - zjednodušene miesto v ekosystéme. Človek sa, ale najčastejšie pozerá na organizmy z hľadiska užitočnosti. To či je druh užitočný pre človeka sa určuje podľa toho či poskytuje nejaký produkt, ktorý človek využíva.
Avšak v prírode neexistujú užitočné a neužitočné druhy. Každý druh má v ekosystéme svoju funkciu, sovy najmä regulujú malé cicavce - hlavnú potravu väčšiny druhov. Mnohé druhy sú na stavy populácií hlodavcov naviazané svojím reprodukčným cyklom. Ak je tzv. "myší rok" tak majú viac mláďat a vyššiu hniezdnu úspešnosť. V ekosystéme sa drobnými zemnými cicavcami (hlodavcami, hmyzožravcami) živia aj ďalšie predátory. V našich končinách to sú dravé vtáky, lasice, kuny a podobne. Avšak ak by v ekosystéme chýbal jeden typ predátorov, rovnováha by bola narušená. Väčšina druhov sov napríklad loví v noci, ak by v ekosystéme chýbali, ich korisť by bola viac aktívna po zotmení. Tým by sa vyhýbala denným predátorom, čoho následkom by mohlo dôjsť k premnoženiu, keďže by prežilo viacero jedincov.
Regulácia populácií zemných hlodavcov radí sovy k užitočným organizmom z hľadiska prospešnosti pre ľudí. Samozrejme vnímať súčasti prírody iba z hľadiska užitočnosti pre človeka nie je správne. Prečo je teda dôležité chrániť sovy? Je to dôležité z hľadiska zachovania biodiverzity - pestrosti živých organizmov a zachovania regulačnej funkcie populácií ich koristi. Každý organizmus je jedinečný, prispôsobený lokálnym podmienkam unikátnym spôsobom pričom sa neustále vyvíja a prispôsobuje, aby prežil. Zároveň svojím prispôsobením a zdokonaľovaním vplýva na iné organizmy a ovplyvňuje ich vývoj. Ochranou sov (najmä ochranou vhodného stavu ich biotopov) zabezpečíme regulačný mechanizmus v ekosystémoch a podporujeme biodiverzitu.
