 |
| Hraboš poľný (M. arvalis) |
Zemné hlodavce sú často nenápadné živočíchy, ktoré sú dôležité pre fungovanie ekosystému. Pod pojmom zemné hlodavce poznáme hraboše, ryšavky, sysle, chrčky a pod. Pre ľudí sú to často nepriatelia, spôsobujúci škody na záhrade, poli či v skladoch. Avšak ich funkcia z hľadiska vzťahov k ostatným organizmom a prostrediu nie je negatívna. Otázku "Načo je dobrá myš?" dostávame dosť často.
Okrem toho, že tvoria zložku potravy mäsožravcov, sami spásajú rastliny a ich plody. Práve táto činnosť, ktorá je v prírode dôležitá (udržuje vegetačný kryt pestrý, keďže niektoré plochy sú viac a iné menej spásané) spôsobuje škody poľnohospodárom a farmárom. Bez zemných hlodavcov by na mnohých miestach bolo iné rastlinné zloženie, a taktiež by bolo menej predátorov, ktoré sa nimi živia. Také hraboše poľné (Microtus arvalis) ovplyvňujú rastlinné spoločenstvá otvorených priestorov (polia, lúky, pasienky) a sú primárnym zdrojom potravy pre cicavce (lasice, kuny, tchory, líšky) a vtáky (sovy, myšiaky, kane, orly, sokoly, bociany, volavky, krkavce). Ak nebudú hraboše, budú sa musieť títo predátori preorientovať na inú korisť alebo sa premiestniť inam, kde bude potravy dostatok.
Väčšina zemných hlodavcov má vysokú reprodukčnú schopnosť - inými slovami, rýchlo sa rozmnožujú. Jedna samica hraboša poľného môže behom roka otehotnieť priemerne 3 razy. V jednom vrhu býva 3-8 mláďat. Počas rokov početnosť populácie hraboša kolíše, zväčša v 3-4 ročných cykloch v závislosti od potravy a ďalších faktorov prostredia. V čase tzv. "gradácie hrabošov" dosahuje hustotu vo vhodných biotopoch až 2000 jedincov na hektár. Tento stav netrvá dlho, populácia hlodavcov napokon samovoľne poklesne s malým prispením tlaku predátorov. Na prvý pohľad sa nezdá, že veľké výkyvy v populácii zemných hlodavcov vplývajú na stabilitu ekosystému. Avšak práve na tieto vlny (keď populácia raz stúpa a inokedy klesá) sú prispôsobení aj predátori. Keď je veľa hlodavcov, aj predátori sa začínajú rozmnožovať a mávajú aj viac mláďat ako inokedy. U niektorých špecialistov ako sú sokoly myšiare, myšiarky ušaté aj močiarne je stav populácie hlodavcov rozhodujúci či budú alebo nebudú v daný rok hniezdiť. Dokonca sa predpokladá, že ak vplyvom zmeny klímy nebudú takéto gradácie hlodavcov pravidelné, môže to ohroziť aj dnes ešte bežné druhy ako je napr. sova obyčajná.
Ak by zemných hlodavcov výrazne ubudlo, zmenilo by to celý potravný reťazec, čo by malo dopad aj na daný ekosystém. Je prirodzené, že človek v prostredí, ktoré využíva na produkciu rastlín, vníma hlodavce ako škodcov. Nemalo by to viesť k slepému prenasledovaniu, ale k potlačeniu populácie. Tak aby hraboše a ďalšie hlodavce zostali prirodzenou súčasťou aj človekom pozmeneného prostredia.
