 |
| Časť tímu - Samo a Jakub |
Posledné dni sa zima prejavila naplno aj na západnom Slovensku, čo trocha nabúralo plány pri mapovaní sov. V článku spred troch rokov som už popísal, ako sú sovy prispôsobené na zimné podmienky. Tentoraz sme si overili, či sa sovy ozývajú aj za mrazivých nocí.
Počas našich posledných troch výprav za sovami v Malých Karpatoch sme zažili mínusové teploty aj sneh, čo zrejme malo vplyv aj na soviu aktivitu. Navštívili sme lokality v okolí hradu Pajštún, vrchu Volhovisko a aj okolie Kačína. Zatiaľ všade sneh, našťastie na vyšľapaných chodníkoch to zatiaľ vždy bolo únosné. V okolí hradu Pajštún sme zaznamenali iba jednu sovu obyčajnú (Strix aluco), ozývajúcu sa iba niekoľkokrát. Potom už bolo ticho. Zaujímavejšie sa skončila výprava od Záhorskej Bystrice cez karpatské lesy až do Lamača. Najskôr sme vyplašili jednu sovu zo smreku ešte za súmraku. O chvíľu nato sa ozval samec od severu, neďaleko od nás. Neskôr na inom mieste sme vo veľkej diaľke počuli koniec húkania samca. A napokon pri Kačíne sa taktiež z ihličnanov hneď pri ceste ozývala samica sovy. Hneď to bolo veselšie. O týždeň nato sme sme zamierili k vrchu Volhovisko, s cieľom obzrieť si tunajšie lesy a popočúvať sovy. Bola to práve mrazivá noc, ktorej pripisujeme, že sa sovy neozvali. Aj to sa stáva, že často sú sovy ticho, skôr sledujú okolie. Určite sa sem ešte vrátime, predchádzajúce roky potvrdili, že tu sovy sú.
 |
| Pri Volhovisku |
Mráz znamená pre živočíchy čas šetrenia energiou. Zima a predovšetkým snehová pokrývka obmedzuje lov hlodavcov až do takej miery, že pri dlhotrvajúcej zime môžu viaceré jedince sov uhynúť od hladu. Avšak väčšina sov pozná svoje teritórium dokonale, vie kde majú najvyššiu šancu uloviť potravu. Uvidíme keď sa oteplí, či sa nezvýši ich hlasová aktivita. Najbližšie sa vydáme znova do lesov, v závislosti od počasia aj ďalej na sever.
