Krúžok v apríli - nové aktivity

Mokraď

V apríli nás prekvapilo mimoriadne teplé a slnečné počasie. Pre nás ako krúžok je to síce príjemné tráviť čas v tričku, avšak príroda v našom okolí si žiada záplavy a vlahu. S tým nič nenarobíme, tak aspoň sme využili situáciu, že pŕhľava nie je vysoká a ani komáre zatiaľ nepredstavujú neprekonateľnú prekážku. Jednoducho bol ideálny čas navštíviť jednu hlbšiu nevyschnutú mokraď pri rieke Morave. Tentoraz sme chceli zblízka vidieť aj tunajších obyvateľov, zobrali sme preto so sebou akvaristické sieťky. 

Úlovky

Keďže náš krúžok Sovule má dve skupiny, navštívili sme toto miesto hneď dva razy. Prvá skupina sa okamžite vrhla na prieskum rozmanitosti lokality. Sieťky boli stále vo vode, a začali sa plniť úlovkom malých tvorov - najmä lariev pakomárov či žižavíc vodných. Pribúdali aj žubrienky žiab, potápnik, kotúľky, vodniaky, niekoľko lariev vážok (najády) či spľošťule bahenné. Všetko to boli úžasné objavy, pozreli sme si ich v pohári s vodou, kde sme ich umiestnili. Šikovným deťom sa podarilo chytiť aj dve kunky červenobruché - jednu väčšiu a druhú menšiu. Asi všetci ich videli prvý krát. Po krátkom oboznámení s kunkami sme ich vypustili spolu s ostatnými úlovkami na slobodu. 

Bobor nás sleduje

Druhá skupina začala skromnejšie, mali sme viac sieťok, avšak v pohári skončilo iba niekoľko žubrienok, vodné slimáky a larva vážky. Vrchol dňa iba mal prísť - pod vodnou hladinou k nám priplával sám bobor! Iba na vzdialenosť asi pol metra sa vynoril a s hlasným a mokrým šplechnutím sa ukryl pod hladinu. Viacerí boli mokrí a mierne v šoku, no zážitok bol o to väčší. Po zvyšok krúžku sa ukázal ešte viac krát, no už bol skôr zvedavý on na nás. Bobra sme nechali na pokoji a o chvíľu sa podarilo chytiť aj mloka obyčajného. Tento obojživelník si napokon získal sympatie detí. Dlho ho obdivovali, kým sme ho s ostatnými tvormi, napokon ako vždy, vypustili späť do ich domova. 

Asi žiadna prednáška, výklad či návšteva zoologickej záhrady nenahradí priamy kontakt s tvormi v ich prirodzenom prostredí. To je úlohou prírodovedného krúžku Sovule, naučiť deti vyhľadať a rozpoznať formy života v našom okolí. 

Kunka

Mlok

Za pôtikmi v Karpatoch

Tu sme stáli.

Niekedy nás príroda prekvapí napríklad nečakaným objavením druhu na mieste skadiaľ nebol známy. A vskutku toto sa stalo v lesoch okolo Brezovej pod Bradlom, keď tu boli pozorované počas jesene tri ozývajúce sa samce pôtika kapcavého (Aegolius funereus). Prvý takýto záznam v pohorí Malé Karpaty. Od začiatku jari sme plánovali výpravu za nimi, aby sme mohli počuť tieto malé sovy iba niekoľko desiatok km od Bratislavy.

Podarilo sa nám za nimi ísť až koncom marca, kedy sme v zložení úderného tria (Samo, Mišo, Vlado) navštívili zmiešané lesy hneď za mestom Brezová pod Bradlom. Veľká časť týchto porastov patrí do správy mestských lesov, prevažuje mix borovíc, smrekov s listnatými stromami. Pre pôtika je to veľmi dobré zloženie prostredia, keďže preferuje ihličnaté stromy. Práve zaujímavý biotop, netypický pre väčšinu územia Malých Karpát, nás sem doviedol. Začali sme necelých 100 m od posledných domov. Ešte sme mali dostatok času, prišli sme asi pol hodinu pred západom slnka. Aspoň sme si mohli obzrieť okolie aj za svetla. Počas čakania na pôtika nám Samo predviedol vábenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), predsa aj tento druh by tu mohol byť. Do západu slnka bolo počuť iba spevavce, predovšetkým drozdy, z každého kútu lesa. Počkáme ešte asi 20 minút a pomaly sa presúvame po lesnej ceste smerom na Dlhé rovne. V šere niečo rýchlo prebehne cez cestu, no nepodarilo sa nám zistiť o aké zviera išlo. O chvíľu sa ozýva v diaľke sova obyčajná (Strix aluco). A to bolo na dlhé minúty všetko, čo sme počuli. Po dosiahnutí smerovníka Dlhé rovne sme pokračovali ešte necelého pol kilometra po červenej značke. Ticho prerušili iba sem tam vŕzgajúce stromy v slabom vetre. Pri ceste späť sme využili výhľad a načúvali sme vzdialeným zvukom. Po dlhých minútach napokon Samo potvrdil, že v diaľke počuje pôtika. Nám sa ho už počuť nepodarí, no nevzdávame sa, predsalen s týmto druhom skúsenosti nemáme. Pri Dlhých rovniach počujeme ešte ohlášajúcu sa samicu sovy, na chvíľu nás poteší. Keď prídeme k autu, dlhú chvíľu ešte načúvame, zrazu spolu s Mišom naraz počujeme ten HLAS. Iba raz, ale jasne. Pôtik. Aby sme si tento okamih vychutnali viac, chcelo by to  ešte aspoň raz, aby sa ozval. Aj tak sme, ale spokojní. Určite sem zamierime viac razy počas sezóny.

Samo načúva.

Tento rok realizujeme viacero výjazdov za sovami do Malých Karpát. Keďže sa šíri sova dlhochvostá od východu aj od Viedne (reintrodukcia) a pôtik tu bol zaznamenaný iba ojedinele, chceme zistiť či tu už nie sú. Nočné živočíchy unikajú pozornosti, a to chceme zmeniť.