Za pôtikmi v Karpatoch

Tu sme stáli.

Niekedy nás príroda prekvapí napríklad nečakaným objavením druhu na mieste skadiaľ nebol známy. A vskutku toto sa stalo v lesoch okolo Brezovej pod Bradlom, keď tu boli pozorované počas jesene tri ozývajúce sa samce pôtika kapcavého (Aegolius funereus). Prvý takýto záznam v pohorí Malé Karpaty. Od začiatku jari sme plánovali výpravu za nimi, aby sme mohli počuť tieto malé sovy iba niekoľko desiatok km od Bratislavy.

Podarilo sa nám za nimi ísť až koncom marca, kedy sme v zložení úderného tria (Samo, Mišo, Vlado) navštívili zmiešané lesy hneď za mestom Brezová pod Bradlom. Veľká časť týchto porastov patrí do správy mestských lesov, prevažuje mix borovíc, smrekov s listnatými stromami. Pre pôtika je to veľmi dobré zloženie prostredia, keďže preferuje ihličnaté stromy. Práve zaujímavý biotop, netypický pre väčšinu územia Malých Karpát, nás sem doviedol. Začali sme necelých 100 m od posledných domov. Ešte sme mali dostatok času, prišli sme asi pol hodinu pred západom slnka. Aspoň sme si mohli obzrieť okolie aj za svetla. Počas čakania na pôtika nám Samo predviedol vábenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), predsa aj tento druh by tu mohol byť. Do západu slnka bolo počuť iba spevavce, predovšetkým drozdy, z každého kútu lesa. Počkáme ešte asi 20 minút a pomaly sa presúvame po lesnej ceste smerom na Dlhé rovne. V šere niečo rýchlo prebehne cez cestu, no nepodarilo sa nám zistiť o aké zviera išlo. O chvíľu sa ozýva v diaľke sova obyčajná (Strix aluco). A to bolo na dlhé minúty všetko, čo sme počuli. Po dosiahnutí smerovníka Dlhé rovne sme pokračovali ešte necelého pol kilometra po červenej značke. Ticho prerušili iba sem tam vŕzgajúce stromy v slabom vetre. Pri ceste späť sme využili výhľad a načúvali sme vzdialeným zvukom. Po dlhých minútach napokon Samo potvrdil, že v diaľke počuje pôtika. Nám sa ho už počuť nepodarí, no nevzdávame sa, predsalen s týmto druhom skúsenosti nemáme. Pri Dlhých rovniach počujeme ešte ohlášajúcu sa samicu sovy, na chvíľu nás poteší. Keď prídeme k autu, dlhú chvíľu ešte načúvame, zrazu spolu s Mišom naraz počujeme ten HLAS. Iba raz, ale jasne. Pôtik. Aby sme si tento okamih vychutnali viac, chcelo by to  ešte aspoň raz, aby sa ozval. Aj tak sme, ale spokojní. Určite sem zamierime viac razy počas sezóny.

Samo načúva.

Tento rok realizujeme viacero výjazdov za sovami do Malých Karpát. Keďže sa šíri sova dlhochvostá od východu aj od Viedne (reintrodukcia) a pôtik tu bol zaznamenaný iba ojedinele, chceme zistiť či tu už nie sú. Nočné živočíchy unikajú pozornosti, a to chceme zmeniť.