Naše výtvory |
Po letnej prestávke sme sa vrhli do nového školského roka s nevídaným entuziazmom. Teda nielen my - lektori, ale aj deti. Prišli takmer všetci z pôvodných, a tiež niekoľko nových tvárí. Krátke zoznámenie prebehlo rýchlo a hor sa do prírody.
Tentoraz sme sa utáborili v dendroparku pod lesom. Začali sme s tvorivou časťou krúžku - maľovaním kameňov. Deti mali voľnú ruku vo výbere motívu a farieb. Niektorí sa inšpirovali lienkou či chrobákmi a iní zase vsadili na čistú abstrakciu. Časť krúžkarov, ktorí nemali záujem maľovať alebo už dokončili prácu na ich výtvoroch, sa venovala hľadaniu rôznych tvorov v okolí.
Pokosené lúčne časti vyhnali dnešný cieľ - pavúky do zarastenejších kútov parku. Iba niekoľko starých pavučín prezrádzalo kde mali ešte nedávno svoj domov. Museli sme sa uskromniť s malými behajúcimi pavúkmi - lovčíkmi. Aj tie nám poslúžili ako názorná ukážka. Mohli sme skontrolovať počet nôh, umiestnenie očí či ich správanie. To však nebolo všetko, keď ostatní dokončili svoju tvorbu, porozprávali sme sa o stavbe tela, spôsobe života a rôznych druhoch pavúkov. Kupodivu strach z tejto skupiny živočíchov sa medzi deťmi nenosí. O to lepšie.
Našli sme aj minimálne tri modlivky, ktoré sme si dosýta poobzerali. Pošťastil sa chytiť aj svrček poľný, koníky, niekoľko kobyliek zelených, neurčený druh kobylky a napokon aj mladá jašterica. Tá mala samozrejme najväčší úspech. Po chvíli už bola kľudnejšia a mohli sme ju vypustiť pod kríkom. Zaujali nás aj ďalší malí obyvatelia - motýle. Tie sme však nechali na pokoji, sú to krehké tvory a ubližovať nikomu nechceme. Pri kobylkách sme si ukázali ako ich odlíšiť od koníkov. Kobylky majú dlhé tenké tykadlá, naopak tykadlá koníkov sú krátke a hrubšie.
Napokon sa nám čas rýchlo krátil a museli sme sa pomaly vrátiť pred kostol - náš východzí bod. Nadšené deti rozprávajúce zážitky rodičom boli našou najväčšou odmenou.
V plnom nasadení |