Kobyla - raj výrov

Masív Devínskej Kobyly si väčšinou spájame s paleontologickým náleziskom Sandberg a lesostepnou vegetáciou na západných svahoch. Typické pre túto lokalitu sú jašterice zelené, užovky stromové, včeláriky zlaté a rôznorodé druhy hmyzu. To sú symboly tejto hory, známe každému návštevníkovi. O jednom obyvateľovi však málokto vie. Je to najväčšia sova - výr skalný (Bubo bubo).

Svahy Devínskej Kobyly spolu s Moravou sú útočiskom výrov

V oblasti Devínskej Kobyly žijú 2-4 páry. Síce výr hniezdi na skalách či v lese, potrebuje však aj otvorené plochy ako sú lúky a polia. Využíva ich na lov koristi - potkanov, hrabošov, mačiek, ježov či holubov. A presne takéto podmienky výr nachádza aj tu. Kameňolom Srdce či Weitov lom sú na jar miestom toku - samec výra spravidla sedí počas súmraku na okraji lomu a húka typickým hlasom U-hu. Obhajoba teritória pokračuje aj na jeseň. Niekedy zamieri aj priamo na okraj dediny zahúkať niekomu do záhrady. Tu sa však nezabýva, radšej uprednostní dostatok možností v okolitom lese a na skalách. Niekedy mladé výry zamieria aj priamo na sídlisko, kde na nich však striehne viacero nástrah. 

Mláďa výra zachytené fotopascou na Kobyle

Ak sa pohybujeme v lese a stromy sú olistené, je ho takmer nemožné spozorovať v korune stromov. Iba pri prelete pomedzi stromy nás upúta svojou veľkosťou a tichým letom. Jeho prítomnosť prezradia pierka a vývržky často pod stromami na okraji lesa. V lese je v bezpečí. Počas nočného lovu sa však dostáva aj na polia, kde mu hrozí nebezpečenstvo v podobe stĺpov elektrického vedenia. Keďže výr rád loví z vyvýšených miest, rád ich využíva ako pozorovateľne na rovine. Dospelé výry sú skúsené, naopak mláďatá skúsenosti nemajú a preto sa stávajú častou obeťou zásahu elektrickým prúdom. Aj tu prichádzajú do praxe nové riešenia - vymieňajú sa stĺpy za bezpečnejšie typy pre vtáky a takisto sa izolujú staré konzoly.  

Ak sa s výrom chcete stretnúť, vhodné je sa prejsť pri Morave počas západu Slnka pod Skalu. Možno započujete tlmené U-hu výra z riečneho ostrova. Počas súmraku jeho doďaleka znejúce volanie spolu so škrekmi preletujúcich volaviek vytvára jedinečnú nočnú kompozíciu prostredia.

Nespútaná rieka

Rieky sú pre väčšinu z nás symbolom divokej prírody. Sprvu rýchlo, agresívne prekonávajú horské údolia, neskôr na nížine spomalia a začnú sa kľukatiť - meandrovať. Alebo nie? Naše rieky boli v minulosti iné ako dnes, teraz sú priamejšie. Je to dôsledok narovnávania koryta, aby mohli byť využívané lodnou dopravou, a aby mohla voda rýchlejšie odtekať. Je to prevažne zastaralý názor z minulosti, keď rýchly odtok mal pomôcť zmierniť či zabrániť záplavám. 

Jesenná Morava

Meandrujúca rieka tečie pomalšie, vytvára prostredie vhodné pre mnoho foriem života. Plytčiny, štrkové lavice, mŕtve ramená, mokrade - to všetko vytvára neregulovaná rieka. Avšak návrat k prirodzenej rieke je momentálne namáhavá úloha. Vyžaduje si financie a odborný plán. Pripojenie mŕtvych ramien k rieke je naozaj téma na veľké projekty, ale pomôcť jej zotaviť pomôžu aj menšie zásahy. Napríklad úprava brehov - odstránenie veľkých balvanov, ktoré tu mali udržať brehy stabilné. Rieka je však dynamický činiteľ, modeluje okolie. Postupne na niektorých miestach vymelie brehy, vzniknú prirodzené kolmé steny. A tie sú vhodné pre hniezdenie druhov ako rybárik riečny (Alcedo attis) či brehuľa hnedá (Riparia riparia). Ich hniezdne nory začínajú kruhovým vstupným otvorom. Tak ich spoznáme. 

Štrková pláž

 

Ešte dôležitejšie je nechať rieku vytvárať vlastné koryto, aby sa vytvorili plytčiny aj hlbočiny. Umelé zásahy, ako prehlbovanie koryta, ničí pestrosť vodného prostredia a tým aj obmedzuje život množstva živočíchov. Rieka navyše prináša materiál z iných častí povodia, čo ešte spestrí ponuku úkrytov pre ryby a vodné bezstavovce. A práve preto je v záujme aj rybárov, aby sa takéto miesta v rieke vytvárali. Na brehoch riek zase lužný les tlmí vplyv záplav. V minulosti boli vyrúbané a zničené odvodňovaním veľké plochy tohto biotopu. Našťastie lužné dreviny ako vŕba a topoľ rastú rýchlo, čo zjednodušuje obnovu lužného lesa. 

Rieka a jej okolie patrí k ohrozenému prostrediu, ľahko sa môže znečistiť či narušiť jej prostredie ľudskými zásahmi. Kvalita vody v nej však ovplyvňuje aj ľudí, ktorí v nej lovia ryby či využívajú z nej vodu na pitie alebo na svojich pozemkoch.