Masív Devínskej Kobyly si väčšinou spájame s paleontologickým náleziskom Sandberg a lesostepnou vegetáciou na západných svahoch. Typické pre túto lokalitu sú jašterice zelené, užovky stromové, včeláriky zlaté a rôznorodé druhy hmyzu. To sú symboly tejto hory, známe každému návštevníkovi. O jednom obyvateľovi však málokto vie. Je to najväčšia sova - výr skalný (Bubo bubo).
Svahy Devínskej Kobyly spolu s Moravou sú útočiskom výrov |
V oblasti Devínskej Kobyly žijú 2-4 páry. Síce výr hniezdi na skalách či v lese, potrebuje však aj otvorené plochy ako
sú lúky a polia. Využíva ich na lov koristi - potkanov, hrabošov,
mačiek, ježov či holubov. A presne takéto podmienky výr nachádza aj tu. Kameňolom Srdce či Weitov lom sú na jar miestom toku - samec výra spravidla sedí počas súmraku na okraji lomu a húka typickým hlasom U-hu. Obhajoba teritória pokračuje aj na jeseň. Niekedy zamieri aj priamo na okraj dediny zahúkať niekomu do záhrady. Tu sa však nezabýva, radšej uprednostní dostatok možností v okolitom lese a na skalách. Niekedy mladé výry zamieria aj priamo na sídlisko, kde na nich však striehne viacero nástrah.
Mláďa výra zachytené fotopascou na Kobyle |
Ak sa s výrom chcete stretnúť, vhodné je sa prejsť pri Morave počas západu Slnka pod Skalu. Možno započujete tlmené U-hu výra z riečneho ostrova. Počas súmraku jeho doďaleka znejúce volanie spolu so škrekmi preletujúcich volaviek vytvára jedinečnú nočnú kompozíciu prostredia.