Rok v prírode

Život v prírode beží v ročnom cykle, v každej časti roka prebieha niečo iné. Aj živočíchy sú rôzne, s rôznym spôsobom života. Niektoré sa rozmnožujú skôr, niektoré prilietajú neskôr, ale pri väčšine prebieha cyklus podobne. Náš kalendár zachytáva hlavné udalosti v prírode, ktoré môžeme očakávať aj budúci rok. Zamerali sme sa na prírodu v okolí rieky Moravy a Malých Karpát. 

Január, február - Počas týchto mesiacov väčšina živočíchov odpočíva. Ak mrzne, netopiere, jazvece, chrčky odpočívajú "zimným spánkom". V tejto časti roka sa pri ľudských obydliach a vodných plochách stretneme s množstvom zimujúcich druhov vtákov. Pre všetky živočíchy je počas zimy problémom dostupnosť potravy. Prístup k nej sťažuje sneh. Ak ho napadne veľa, mnoho cicavcov aj vtákov zomiera na nedostatok potravy. V tomto období začínajú hniezdiť orliaky morské, výry skalné či krkavce čierne. Začínajú sa ozývať sovy. Na stromy drumbľujú ďatle, čím si označujú svoje teritóriá. Hmyz odpočíva pod kôrou stromov, v dutinách, aj v zemi.

Aj Sovule odpočívajú

Marec, apríl - Obdobie začiatku hniezdenia mnohých vtákov. Okrem stálych druhov ako sú sýkorky, brhlíky či ďatle, prilietajú z južných krajín migrujúce druhy. Obhajujú si svoje teritóriá a začínajú stavať hniezda. Zo zimného spánku sa preberajú cicavce ako napríklad netopiere. Začínajú intenzívne hľadať potravu. Nastáva aj presun obojživelníkov na miesta rozmnožovania - na vodné plochy. So stúpajúcou teplotou sa prebúdzajú aj čmeliaky, lajniaky a májky. Začínajú sa prebúdzať aj plazy.

Májka a hlaváčik patria k skoro sa prebúdzajúcej faune a flóre

Máj, jún - Pokračuje prílet a migrácia posledných tiahnucich vtákov - bahniakov, včelárikov a dážďovníkov. Pre ostatné druhy to je obdobie vyvádzania mláďat. Okrem vtákov rodia mláďatá aj cicavce - srny, daniele aj jelene. V stromových dutinách a na povalách budov sa rodia mláďatá netopierov. Netopier raniak hrdzavý odlieta rodiť mláďatá mimo Slovenska.

Jašterice sú veľmi aktívne

Júl, august - Koncom júla vyvádzajú mláďatá orly. Ostatné druhy už majú mláďatá vyletené. Niektoré začínajú hniezdiť druhý krát. Začína migrácia bahniakov a dážďovníkov na zimoviská. Lastovičky sa zhromažďujú pred odletom na juh. Mnohé vtáky ako kane, haje, orly, krkavce či vrany sa združujú na spoločných nocoviskách. Pre srnce nastáva obdobie ruje. Mláďatá netopierov už lietajú. Samičky raniaka hrdzavého sa vracajú naspäť na Slovensko.

Netopier raniak hrdzavý - už je späť

September, október - Jelene aj daniele súperia o samice, pričom v lesoch je počuť ich ručanie a chŕkanie. Pozdĺž riek a pohorí migrujú vtáky zo severu na juh a z pohorí do dolín. Do južných krajín odlietajú bociany, včeláriky, lastovičky, belorítky. Zároveň prebieha jesenný tok sov. Zvieratá, ktoré budú cez zimu odpočívať, intenzívne hľadajú potravu a vytvárajú si tukové zásoby. V podzemných priestoroch nastáva čas párenia netopierov. Postupne končia spoločenstvá čmeliakov, ôs a sršňov. Hmyz vyhľadáva úkryty, kde prečká zimu. 

Les hrá všetkými farbami

November, december - Zo stromov opadlo lístie. Ako klesá teplota, na vodných tokoch a plochách odpočívajú vodné vtáky v početných skupinách. Na poliach aj vode je možné pozorovať zimujúce kačice a husi. V podzemí, v dutinách stromov aj v ľudských stavbách začínajú postupne hibernovať netopiere. Krajinou preletujú kŕdle spevavcov, ako sú drozdy čvíkotavé, sojky, havrany a vrany. Nad poliami a lúkami zase lovia kane sivé. 

Podkovár malý už hibernuje

Rok čo rok sa v prírode opakujú príbehy o výchove potomstva, hľadaní potravy a prežitia zimy. Každé zviera má vlastný spôsob ako prežiť a zabezpečiť pokračovanie svojho druhu. Najťažšou skúškou býva zima a s tým spojený nedostatok potravy.

Prikrmujeme vtáky v zime

Zima sa vrátila a s ňou nastáva aj čas prikrmovania vtáctva. Avšak prikrmovanie môže byť aj nebezpečné pre vtáky. Práve preto, aby sme minimalizovali ohrozenie, predstavujeme zásady zostavené Českou společností ornitologickou (ČSO).

Spravidla prikrmujeme od novembra do marca, množstvo potravy prispôsobujeme podmienkam. Ak mrzne, kŕmidlo kontrolujeme a doplňujeme častejšie. Na záhrade ho umiestnime aspoň 1,5 metra vysoko. Potrava musí byť chránená pred snehom a dažďom. Taktiež nekŕmime skazeným a plesnivým krmivom. Ak používame potraviny z domu ako je ryža, mäso a loj, tak ich nekoreníme, nesolíme, neúdime ani inak neupravujeme. 

Kŕmidlo pre vtáky v Mestských lesoch BA

Najvhodnejšia potrava pre prikrmovanie sú rôzne semená ako je slnečnica, ovos, proso, pšenica. Jablká ocenia drozdy a čvíkoty. Pre sýkorky a ďatle je vynikajúcim lákadlom loj. Ak ponúkneme rôznorodú potravu prilákame viacero druhov na kŕmidlo.

Pri prikrmovaní treba byť aj obozretný, keďže v okolí kŕmidiel sa vtáky môžu stať obeťou nehôd, chorôb či predátorov. Niektoré kŕmidlá môžu spôsobiť až smrť vtákov. Predovšetkým sieťky po lojových guliach predstavujú veľké nebezpečenstvo ak sa nepozbierajú po zjedení obsahu. Do sieťky sa malým spevavcom môže zapliesť behák a následne zomrieť na vysilenie. Vždy je nutné čo najskôr sieťky pozbierať.

Zamotaná sýkorka belasá

Podobne sa v okolí kŕmidiel môžu šíriť choroby. Ak v okolí kŕmidiel posedávajú apatické vtáky, prerušíme prikrmovanie a vydenzifikujeme kŕmidlo. Potravu opäť začneme dodávať po asi dvoch týždňoch. Kŕmením uľahčíme vtákom prežitie neľahkého obdobia. 

Jeseň so Sovulami

Koncom leta sme už tradične pozorovali zhromažďovanie včelárikov a brehúľ v lome Srdce či vo Weitovom lome. V okolí Sandbergu spoznávame predovšetkým jeho hmyzích obyvateľov - cvrčky, koníky, kobylky a samozrejme modlivky. Tie už patria k nám a deti ich bez strachu obdivujú.

Na Srdci (bývalý lom) sme spoločne objavili kam chodí črieda diviakov. Našli sme aj miesto, kde sedáva výr. Množstvo pierok z holubov, ale aj iných vtákov ho okamžite prezradilo. Na osamotenom strome na lúke sme objavili malé jašterice. Vďaka tomu sme si mohli pozrieť zblízka tieto mrštné tvory. Pri rieke Morave sme sa naučili rozlišovať stopy, čo tu v blate zanechali chlpatí aj operení obyvatelia. Prechádzala sa tu ondatra, volavka aj mačka. Bystré oči detí sa rýchlo naučili rozdiely medzi stopami a aj to, kde ich treba hľadať.

Vrcholom jesene bolo člnkovanie na Karloveskom ramene spojené s opekaním. Podarilo sa nám to zorganizovať vďaka jednému zo skvelých rodičov našich krúžkarov. Všetko vyšlo na jednotku a my sme si užili pohodový slnečný deň.

Využili sme aj kľúče na určovanie drevín v prírode. S ich pomocou sme sa naučili rozlíšiť brest či vŕbu od iných stromov. Spoločne sme si pozreli všetky videá z našej fotopasce. Je to iný zážitok, keď vieme, kde a kedy fotopasca natáčala diviaky, daniele, veverice, kuny, vydry či jazvece. Po dlhšej prestávke sme sa venovali rozboru vývržkov sov. Nadšenie z hľadania kostí bolo veľké, aj keď väčšina bola z ryšaviek - lesných myší. V jednom vývržku čakalo prekvapenie v podobe celej hlavy ďatla veľkého. Okrem nadšenia z objavovania sme sa naučili aké druhy živočíchov tvoria potravu sovy.

V spolupráci s novootvoreným ekocentrom DNV sme pre verejnosť zorganizovali prednášku o migrácii vtákov, súčasťou ktorej boli aj tvorivé dielne pre najmenších.

Nechýbala ani výroba svojich vlastných vtáčích hniezd. Deti sa dozvedeli  o druhoch, ktoré si hniezda stavajú a druhoch, ktoré využívajú hniezda iných vtákov, prípadne hniezdia v dutinách stromov.

Jeseň pokračuje a krúžok sa pomaly blíži k zimnej prestávke. Počas nej pripravíme nové aktivity pre našich krúžkarov a budeme očakávať príchod jari. A možno sa uvidíme aj skôr na nejakej akcii počas zimy.

Ako sa hospodári v lesoch?

Lesy a spôsob ich obhospodarovania sú širokou témou, ktorá je predmetom vášnivých debát medzi odborníkmi aj verejnosťou.  O tom, koľko stromov sa vyrúbe sa rozhoduje podľa plánu, ktorý sa vypracuje na niekoľko rokov vopred. V podstate o každom kuse lesa na Slovensku sa vedú podrobné informácie a je preň stanovené obhospodarovanie. V súčasnosti sa hospodári  v lesoch troma základnými spôsobmi.

Spôsoby obhospodarovania
Vo väčšine lesov sa stretneme s tzv. podrastovým spôsobom hospodárenia. V tomto prípade sa stromy postupne stínajú. Takýto les spoznáme ľahko - les pôsobí "preriedeným" dojmom. Takisto stromy sú približne rovnakej hrúbky (sú rovnako staré). V tomto prípade sa nevysádzajú mladé stromy, ale sa očakáva prirodzené obnovenie - nové stromy vyrastú zo semien prítomných stromov.  

Bukový les, stromy sú rovnako staré ďaleko od seba.

Ďalším, menej využívaným spôsobom je tzv. výberkový spôsob hospodárenia. V tomto prípade sa stromy stínajú po jednom či v skupinkách. Pri starostlivom hospodárení sa takýto les môže veľmi podobať na prirodzený les. Avšak je to náročnejší prístup, pretože hrozí poškodenie okolitých stromov odretím. V lese sa však nevytvárajú veľké plochy bez stromov, a tiež nie sú stromy rovnako staré - les je pestrejší. 

Kde však natrafíme na holoruby? Dôležité je, že takýmto spôsobom sa môže hospodáriť iba vo vybraných typoch lesa. Tento spôsob je legislatívne povolený v agátových porastoch, borovicových porastoch na Záhori, v monokultúrach šľachtených topoľov a v tzv. energetických porastoch, ktoré tvoria rýchlorastúce dreviny pestované na produkciu biomasy (paliva). V podstate by sme sa s takýmto prístupom mali stretávať iba výnimočne. V posledných rokoch však boli vyťažené rozsiahle lesy po veternej kalamite a po napadnutí podkôrnym hmyzom. Po vyťažení stromov je les prevažne umelo vysádzaný (sadenie stromčekov).
 

Pro Silva
Postupne sa začína presadzovať na Slovensku aj spôsob hospodárenia Pro Silva, kde sa vytvorí les s rôzne starými stromami. Stromy sa priebežne ťažia, ale necháva sa priestor mladým stromom na rast. Čo nás upúta je vyšší podiel mladých stromov. Stromy majú tiež rôznu hrúbku. Je to nový spôsob hospodárenia, väčšina Pro Silva lesov je stále v štádiu prerodu z podrastového spôsobu hospodárenia. Pri tomto spôsobe je vo veľkej miere na lesnom hospodárovi ako bude les vyzerať. Môže byť v ňom ponechávané tzv. mŕtve drevo, stromy s dutinami či dreviny s pôdoochrannou funkciou. Takisto však môže byť Pro Silva les podobný bežnému lesu.

Pro Silva porast - Božia Muka (medzi Račou a Mariankou) - 11 rokov hospodárenia Pro Silva

Lesy v minulosti
V minulosti sa hospodárilo inak, lesy boli nielen zásobárňou dreva, ale boli využívané aj na pasenie prasiat či dobytka. Vznikali vďaka tomu presvetlené riedke lesy so staršími stromami s minimálnym podrastom. Dnes nájdeme po nich iba stopy v podobe starých stromov roztrúsených v lese obklopených mladšími stromami. Postupom času sú však stromy vyťažené alebo prirodzene odumierajú. Tieto zvyšky nájdeme neďaleko ľudských sídiel, napr. pri Stupave. Pastevný les je momentálne obnovovaný v Panónskom háji v oblasti Šúru pri Svätom Jure. Okrem pastevných lesov sa hospodárilo aj spôsobom tzv. nízkeho a stredného lesa. Nízky les je les, v ktorom  sa stromy na časti plochy ťažia v krátkom intervale spravidla 25 – 40 rokov. Následne po vyťažení sa les obnoví z výmladkov vyrúbaných stromov – z koreňov či z pňa strom produkuje výhonky schopné vytvoriť kmeň stromu. Tento les ľahko spoznáme podľa stromov s viacerými kmeňmi. Stredný les tvoria rôzne staré stromy, z ktorých hlavnú časť tvoria stromy, ktoré sa obhospodarujú ako pri nízkom lese. Čiže sa kompletne vyťažia a ponechajú na vegetatívnu obnovu z výmladkov až na niekoľko ušetrených stromov. Týchto pár stromov sa ťaží jednotlivo počas nasledujúcich rokov či do ďalšieho celoplošného výrubu podľa potreby. Rozdiel v porovnaní s nízkym lesom je aj v tom, že stredný les je čiastočne obnovovaný aj prirodzene – zo semena ponechaných stromov. V súčasnosti sa s oboma spôsobmi stretneme najskôr v podobe pozostatkov lesov, ktoré nie sú hospodársky využívané. Oba spôsoby sú momentálne zaznávané lesohospodármi, avšak pre ochranu prírody majú niekoľko výhod. Predovšetkým vytvárajú podmienky pre život svetlomilných druhov, prinášajú spestrenie lesného prostredia. Môžu byť využívané na pravidelné dodávanie palivového dreva čo umožňuje zjemniť hospodárenie v iných častiach lesa či zachovanie starých porastov v obhospodarovanom území. 

Pôvodne nízky les - teraz dlhodobo neobhospodarovaný

Aký les je teda najlepší z hľadiska ochrany biodiverzity? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Rôzne rastliny aj živočíchy potrebujú rozdielne podmienky ako dostatok svetla, staré stromy či ležiace práchnivejúce drevo. Ani pralesy nedokážu poskytnúť domov každému lesnému druhu v rovnakej miere. V pralesoch však nachádzame vyššiu rozmanitosť druhov, keďže prostredie je rozmanitejšie – sú tu staré aj mladé stromy, otvorené malé plochy po spadnutých stromoch či požiaroch, rozkladajúce sa mŕtve drevo. Je tu viac druhov zastúpených rovnomernejšie. Niektoré živočíchy ako napr. mnohé motýle vyžadujú viac svetla, obývajú prieseky či okraje lesných ciest. Všeobecne rôznorodé prostredie podporuje viac druhov. Ak je cieľom poskytnúť podmienky čo najväčšiemu počtu druhov, lesy v rôznom stupni vývoja môžu takéto podmienky zabezpečiť. Naopak v hospodárskych lesoch sa viaceré druhy vyskytujú vzácne, a niektoré  zase dominujú. Keďže od lesov vyžadujeme aj produkciu dreva, musíme hľadať spôsoby ako zabezpečiť dostatok dreva pre ľudské aktivity a zároveň zachovať životné prostredie pre obyvateľov lesa. Preto je potrebné sledovať vplyv hospodárenia na biodiverzitu a spolupracovať s lesohospodármi na šetrnom využívaní lesov.

Netopiere v záhrade - ako na ne

Netopiere sú našimi susedmi už dlho, automaticky ich očakávame na povalách kostolov či hradov, katakombách a pivniciach. Avšak staviame čoraz modernejšie budovy s výrazne limitovanými možnosťami pre vstup iných živočíchov z vonka. Takisto pretvárame krajinu v okolí sídiel kde staré stromy nahrádzame nízkym trávnikom a poctivo ničíme iné druhy rastlín. Ak však chceme prilákať netopiere do našej blízkosti, musíme zvoliť iný prístup.

Existuje niekoľko opatrení, ktoré zatraktívnia záhradu pre týchto lovcov hmyzu. Let netopierov je energeticky náročný a predovšetkým v horúcom počasí potrebujú často piť. Ak vybudujete na záhrade jazierko či mokraď, netopiere to určite ocenia nielen kvôli dopĺňaniu tekutín. Voda priťahuje hmyz, ktorý sa v jeho okolí zhromažďuje a rozmnožuje, čo láka aj ich predátorov - napr. netopiere. Aspoň okolo časti vodnej plochy je dobré ponechať alebo zasadiť stromy, keďže väčšina u nás žijúcich druhov preferuje lesné prostredie a jeho okraje.

Jazierko môže byť inšpirované mokraďmi v prírode

Ak máte v záhrade starý strom s dutinami či odlupujúcou sa kôrou, časom ho aspoň krátkodobo môžu využívať druhy netopierov ako ucháče (Plecotus), raniaky (Nyctalus) či večernice (Pipistrellus). Netopiere úkryty často striedajú, preto ich v dutinách nezastihneme vždy. Ak nemáte takýto strom, môžete vyvesiť búdku pre netopiere. Na rozdiel od vtáčej búdky je štrbinovitý otvor umiestnený v dolnej časti búdky. Netopiere majú radi parkovitú krajinu - jednotlivé skupiny stromov sú prerušované menšími aj väčšími otvorenými plochami. Preto je dobré, aby stromy mali okolo seba dostatok voľného priestoru. V časti záhrady je dobré ponechať kry s niekoľkými stromami na samovývoj. Ak tu nebudú používané chemické prípravky, potom bude toto miesto útočiskom hmyzu a zároveň potravnou bázou pre netopiere. Tieto časti by nemali byť osvetlené umelým svetlom, keďže  mnohé druhy sa svetlu lámp vyhýbajú.

Ucháč sivý často obýva rodinné domy a záhrady

Nielen pre netopiere je dobré obmedziť používanie pesticídov. Pri ochrane plodín na záhrade venujte pozornosť výberu prípravku, používajte ich v súlade s návodom na aplikáciu. Odporúčame používať predovšetkým prípravky, pri ktorých aplikácii netreba dodržiavať dodatočné ochranné vzdialenosti na ochranu článkonožcov a rastlín. Ak na etikete prípravku nie je uvedená informácia o takejto vzdialenosti, je menšie riziko ohrozenia organizmov mimo plochy kde aplikujeme postrek. Nepoužívajte predovšetkým prípravky obsahujúce tzv. neonikotinoidy. Tieto látky poškodzujú nervový systém hmyzu a stoja za masovým úhynom včiel. 

Hrab - strom v tieni duba

V prevažne dubových lesoch nachádzame zaujímavý strom - hrab obyčajný (Carpinus betulus). Nenápadný a podobný buku lesnému (Fagus sylvatica) vyniká niekoľkými vlastnosťami - je tieňomilný, rastie v rôznych typoch dostatočne vlhkej pôdy bohatej na živiny a intenzívne zmladzuje. Zvláda aj krátkodobé záplavy, preto ho nájdeme aj v lužných lesoch (okrem okolia Dunaja). Spoznáme ho podľa tenkej sivej kôry, kmeň vytvára dojem "svalnatého" vzhľadu. List má pílkovitý okraj, podľa toho ho odlíšime od buku, ktorý má listy celistvookrajové.

Hrab - tvar je výsledkom zrezávania konárov v minulosti

Nie je to strom atraktívny z lesohospodárskeho hľadiska. Má síce tvrdé drevo a ľahko sa pestuje, avšak drevo je často nepravidelného tvaru a ťažko sa spracúva. Z ekologického hľadiska však poskytuje každoročne množstvo semien, ktoré tvoria potravu pre lesné hlodavce ako sú plchy a ryšavky. Tie sú základom potravy menších aj väčších predátorov v lese.    

Listy hrabu majú pílkovitý okraj

Často hrab spoznáme tak, že vytvára niekoľko kmeňov vyrastajúce z jednoho miesta (vo forme trsu). Je to výsledok činnosti ľudí - v minulosti sa bežne hospodárilo formou tzv. nízkeho lesa. Ľudia jednoducho osekávali a zrezávali mladé kmene a konáre. Keďže hrab rýchlo regeneruje, vyháňa nové výmladky z pozostalého kmeňa. Po pár rokoch tieto nové prírastky boli znovu useknuté ľuďmi. Stromy v lese ostali po mnoho rokov a zároveň dodávali palivové drevo na kúrenie. Pre túto schopnosť bol kedysi obľúbenejší ako dnes. V súčasnej dobe sa regeneračná schopnosť využíva pri tvorení záhrad. Bežné sú živé ploty z hrabu. Pre použitie na tvorbu živých plotov ho predurčuje aj to, že listy opadávajú až na jar keď začínajú rásť nové listy. Takže poskytuje súkromie počas celého roka.   

Hrab vo forme trsu (vľavo)

Nenápadné bahniaky

Množstvo príletov bocianov, lastovičiek, škorcov či škovránkov symbolizuje jar ako čas príletu vtákov na miesta výchovy svojich potomkov. Na mnohých miestach vidíme letieť kŕdle z juhu smerom na sever. Počas nápadného presunu bocianov, husí alebo žeriavov nastáva mnohokrát aj nenápadný presun bahniakov - skupiny vtákov hľadajúcich si potravu na plytčinách mokradí. Väčšinou migrujú v noci a odpočívajú na brehoch vodných plôch. Sú to prevažne malé druhy veľkosti škorca, avšak nájdeme medzi nimi aj väčšie druhy. Bahniaky sú jednými z najväčších cestovateľov medzi vtákmi. Niektoré druhy hniezdiace v ďalekej tundre v nej pobudnú iba pár mesiacov a znova začínajú svoje ďalšie putovanie.

Mokrade na zaplavených lúkach sú domovom bahniakov

Bahniaky spoznáme podľa štíhleho zobáka a ich spôsobu prehľadávania brehu a podmočených častí. Sú veľmi nenápadné. Často ich zbadáme až keď nám vyletia spod nôh. Jedným z najznámejších druhov je močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago). Je takmer nemožné ju zahliadnuť na brehu, ak o nej vopred nevieme. Dlhým zobákom prehľadáva bahno, kde si hľadá potravu - rôzne larvy a červy. To čím na seba upozorní je zvuk, ktorý vydáva pri vyplašení - "eč". Samce na jar vyletia do výšky a následne sa strmhlav spustia smerom k zemi, pričom ich letky vydávajú zvuk podobný hlasu kozy. Podobne ako iné druhy, aj močiarnice migrujú na zimu do Afriky - konkrétne do jej centrálnej a západnej časti. Na jar potom hniezdia v okolí podmočených plôch aj na Slovensku, no veľká časť putuje ďalej na sever, až do Ruska.

Močiarnica mekotavá (foto: Don Sutherland)

K bahniakom patrí aj bežný obyvateľ brehov riek - kalužiačik malý (Actitis hypoleucos). Stretneme sa s ním nielen pri rieke, ale aj na zaplavených lúkach predovšetkým na jar, keď niektoré kalužiačiky migrujú na sever Európy. Nezameniteľné je ich neustále pohupovanie a kývanie telom. Pri vyplašení sa rýchlo ozývajú a prelietajú nízkym letom ponad vodnú hladinu na protiľahlý breh. Živia sa žubrienkami, vodným hmyzom, rybkami a červami. Kalužiačiky majú rady plytčiny, kde môžu pobehovať a loviť potravu. Taktiež zimujú v teplejších oblastiach - v Afrike a južnej Európe.
 

Kalužiačik malý (foto: Jason Thompson)

 

K už vzácnym druhom v okolí rieky Moravy patrí aj náš najväčší bahniak - hvizdák veľký (Numenius arquata). Rozpätie jeho krídel dosahuje až 1 meter. Keď letí, všimneme si jeho extrémne dlhý a tenký zobák. Zaujme však do diaľky znejúcim volaním. Tento hlas je na zaplavovaných lúkach počuť čoraz vzácnejšie. Najväčšia príležitosť pozorovať ho sa nám naskytne práve teraz na jar - na odkrytých brehoch vodných plôch a mokradiach. Časť hvizdákov zimuje v Afrike a na juhu Európy. Našim územím prelietajú a pokračujú ďalej na sever. V minulosti hvizdák vzácne hniezdil aj na lúkach okolo rieky Moravy.
 

Hvizdák veľký (foto: Nick Goodrum)

Bahniaky sú veľká skupina vtákov viazaných na vodné prostredie. Cez naše územie tiahne vyše 20 druhov, no iba niekoľko ich aj hniezdi. Väčšina ľudí im nevenuje pozornosť, keďže sú malé a nenápadné. Avšak v niektorých európskych krajinách (napr. Francúzsko) sú pravidelne lovené tisíce bahniakov, čo ohrozuje ich prežitie aj v ostatných krajinách.   

Žabie pochody - migrácia v malom

Jar je obdobím migrácie, keď sa živočíchy presúvajú na miesta, kde sa rozmnožia a vychovajú potomstvo. Určite si pri slove migrácia spomeniete na vtáky prekonávajúce obrovské vzdialenosti oddeľujúce miesta, kde strávili zimu od ich hniezda. V našom okolí však migrácia prebieha aj v menšej mierke - žaby pokračujú vo svojej púti k vode. 

Malá ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)

Predstavíme si migráciu ropúch bradavičnatých (Bufo bufo). Keďže patria k obojživelníkom, potrebujú pre nakladenie vajíčok a ich vývoj vodné prostredie. Po nakladení vajíčok sa z nich vyliahnu známe žubrienky, ktoré sa živia vo vode drobnými živočíchmi. Vývoj pokračuje a po dvoch až troch mesiacoch sa zo žubrienok stávajú malé žaby. Ako rastú, začínajú svoju potravu hľadať aj mimo vody. Ukrývajú sa vo vegetácii a preskúmavajú okolie. Najskôr po dvoch rokoch sa vrátia rozmnožiť sa na vodnú plochu, kde sa vyliahli z vajíčok. 

Trasa na miesto rozmnožovania k vodnej ploche môže merať až 2,5 km. Rýchlosť presunu ovplyvňuje predovšetkým teplota okolia a zrážky. Avšak migrácia ropúch trvá aj niekoľko mesiacov, začína sa už v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa ropuchy začínajú pohybovať smerom naspäť k vodnej ploche, kde sa vyliahli. Nie je to rýchla migrácia ako ju poznáme u vtákov či veľkých kopytníkov. Ochladenie počas jesene migráciu preruší, ropuchy vtedy hľadajú nory po hlodavcoch, škáry pod kameňmi či jaskyne kde prečkajú zimné obdobie. Na jar so stúpajúcou teplotou a zrážkami ropuchy pokračujú vo svojom pochode. Napokon v marci až apríli dorazia k vode, kde sa celý cyklus začína odznova. 

Aj vtáky nocujú spolu

Pozorovanie a štúdium vtákov zaujíma ľudí dlhú dobu. Každoročne sme fascinovaní jarným návratom bocianov, lastovičiek, včelárikov, kukučiek a mnohých ďalších druhov. Avšak predovšetkým mimo obdobia hniezdenia sa stretávame s ďalším fenoménom - spoločným nocovaním vtákov.

Spoločné nocovanie má pravdepodobne niekoľko dôvodov. Jedným z nich je, že vtáky sa združujú na najlepšom mieste s vhodnými stromami pre odpočinok a v blízkosti miest s dostatkom vhodnej potravy. Ďalším dôvodom môže byť to, že veľká skupina poskytuje lepšiu ochranu pred nepriateľmi.

Ponad kopec Jastrabník/Heštún letelo na nocovisko vyše 100 krkavcov

V našom regióne sa od konca leta do začiatku jari takto zoskupujú vrany, krkavce, havrany, straky, lastovičky, škorce, kane, haje, orly kráľovské, orliaky morské, kormorány či husi a kačice. Počas západu slnka môžeme pozdĺž rieky Moravy často pozorovať prelet kŕdľov vrán a strák na nocovisko. Zaujímavé a nezabudnuteľné sú aj spoločné nocoviská škorcov koncom leta. Ak máme šťastie, tak ich zastihneme napr. v oblasti Devínskeho jazera. Tu niekedy zanocuje v tŕstí okolo zvyškov mŕtvych ramien aj niekoľko tisíc škorcov.  

Vedeli ste, že aj naše orly, orliaky či haje nocujú spoločne? Orly kráľovské aj orliaky sú známe tým, že v mimohniezdnom období sa ich na jednom mieste stretne aj vyše desať jedincov. A takých hají červených sa niekedy na jednom nocovisku vyskytne aj vyše sto. Cez deň si potravu hľadajú samostatne, avšak spať budú spoločne. Jedno z takýchto miest, kde spoločne nocuje viacero dravých vtákov, sa nachádza v pohraničnej oblasti Rakúska, Slovenska a Českej republiky.

Nocovisko nemusí byť iba v lese. Kane napríklad nocujú na zemi. Vyhľadávajú miesta porastené vyššou trávou. Zlietavajú sa sem aj z lovísk vzdialených mnoho kilometrov. Kane močiarne a kane popolavé takéto nocoviská využívajú predovšetkým koncom leta (potom odlietajú smerom na juh). Kane sivé k nám prilietajú iba zimovať, pričom nocujú často na miestach, ktoré využívajú dlhé roky.

Historické nocovisko kaní sivých

Mieň - sladkovodná treska

Mieň je stály obyvateľ slovenských riek, no pritom ho ľudia takmer nepoznajú. Až na rybárov, tým je známy ako otužilec medzi našimi rybami. Zaraďujeme ho medzi treskovité ryby, je to jediný zástupca tresiek v sladkých vodách. Obýva v podstate celú severnú pologuľu.

Mieň má jeden fúz podobne ako treska

Ako iné treskovité ryby ho spoznáme podľa jediného fúza, vyrastajúceho zo spodnej čeľuste. Má dlhé valcovité telo, ktoré má často žlto mramorované. U nás nedorastá do veľkých rozmerov, najčastejšie dosahuje hmotnosť do 3 kg a dĺžku do 60 cm.   

Mieň obýva rieky aj jazerá s dostatkom úkrytov. Tie tvoria padnuté stromy, škáry medzi balvanmi a previsy brehov. Často je ich na jednej lokalite viacero. Väčšinu času sa zdržiava pri svojom úkryte, opúšťa ho iba pri hľadaní potravy.

Mieň je dravec, v ústach má mnoho drobných zubov. Loví drobné bezstavovce, malé ryby, žaby, raky. Tiež požiera ikry iných druhov rýb.

Čo ho robí jedinečným je jeho spôsob života, ktorý je akoby prevrátený oproti ostatným našim rybám. Predovšetkým má rád chladnú vodu, čo ovplyvňuje jeho aktivitu. Pokiaľ ostatné ryby prežívajú zimu odpočinkom na dne v hlbokých jamách tak mieň sa prebúdza k životu. Dokonca v zime, keď voda dosahuje teplotu 0 až 3 stupne Celzia, sa neresí. Neres prebieha v období medzi novembrom a marcom. Ostatné ryby sa neresia na jar, keď je voda teplejšia. Ikry veľké asi 1 mm sa voľne vznášajú vo vode a postupne sa usádzajú na dne. Aj pomalý tok ich dokáže preniesť ďaleko od miesta neresu. Príčina rozmnožovania počas zimy je zrejme v nižšom tlaku predátorov ikier a plôdika.

V lete počas horúčav je mieň naopak letargický, neprijíma potravu a odpočíva vo svojom úkryte. 

Čo sme zažili s deťmi 2018

Rok utiekol ako voda a spolu s deťmi sme prežili fantastické zážitky. Snažili sme sa postupne zlepšovať našu činnosť, viac spoznávať deti a ich záujmy. Zároveň sme pre ne vymýšlali nové aktivity. Predstavili sme si mnohé živočíchy a rastliny spolu s ich prostredím. Okrem začiatku zimy sme všetky aktivity vykonávali v prírode, aby sme deti dostali takpovediac "doprostred deja". Nechceli sme iba rozprávať a opisovať im naše skúsenosti. Chceli sme to všetko zažiť spolu s nimi. A zažili sme toho dosť.

V januári sme prvýkrát videli prelietať v hmle nad našimi hlavami orliaka. V zahmlenom počasí nás zbadal neskôr ako my jeho. Zamierili sme aj na návštevu do Rakúska, kde sme našli dieru zrejme po sysľovi.  

Vo februári sme si vyskúšali streľbu z praku. Samozrejme nie na cieľ. Iba sme sa pokúšali dosiahnuť rakúsky breh. 

Stavali sme snehotučniaka, ktorý akoby z oka vypadol tučniakovi na obrázku.

 

Navštívili sme aj lužný les, kde sme objavili stopy - diery v strome po tesárovi čiernom. 

V marci už bolo počasie priaznivejšie. Sústredili sme sa na prebúdzajúcu sa prírodu. Na Sandbergu nás zaujali májky - veľké chrobáky, hľadajúce si miesto na rozmnožovanie. 

Urobili sme si výlet z Devína do Devínskej Novej Vsi a pozorovali sme kačice a ďalšie vodné vtáky. 

Apríl sa niesol v znamení brigády v miestnom dendroparku. Sovule boli jedným z organizátorov úspešného upratovania tohto pekného miesta na okraji Devínskej Kobyly. Po uprataní sme si porozprávali o sovách a spolu s deťmi vyfarbovali sovie masky. 

V tomto mesiaci sme objavovali čaro mokradí. S novými sieťkami sme sa vybrali na niekoľko miest, aby sme si predstavili život pod vodnou hladinou. Sami sme boli prekvapení, čo všetko žije ukryté pred našimi očami. Na chvíľu sme sa kochali mlokom, kunkami, žubrienkami, potápnikmi či spľošťulami. Samozrejme sme všetky úlovky vypustili naspäť tam, kde sme ich chytili.

 Najväčšie prekvapenie bolo, keď nám pri tom všetkom robil spoločnosť bobor. 

Mokrade sa stali naším obľúbeným miestom a vrátili sme sa tam niekoľko krát.

Zamierili sme aj na Slovanský ostrov pri Devíne, kde sme sa učili rozlišovať jednotlivé druhy oblakov. 

 

V máji sme sa naučili niečo o hniezdach. Ukázali sme si, ako vyzerá hniezdo trsteniarika. Dozvedeli sme sa, ktorý druh si hniezdo vystiela blatom a ktorý druh má hniezdo zavesené na konári.

Zažili sme letnú búrku s riadnym lejakom. Deti boli spokojné a natešené.

Náš kolektív sme utužili pri hre s gulôčkami. Jedna jamka a farebné guličky nás zabavili na dlhý čas.

Opäť sme navštívili mokrade. Konečne sa nám pošťastilo odchytiť skokana, ktorého sme po chvíli vypustili naspäť do vody.

V júni sme využívali slnečné počasie ako sa len dalo. Konečne sa nám podarilo nájsť nášho najväčšieho chrobáka - roháča veľkého. Jednu samičku sme si pozreli celkom zblízka. 

Pekný zážitok nám poskytla mladá myšiarka ušatá, ktorú sa nám podarilo objaviť v korune stromov. 

Po letnej prestávke sme sa plní nadšenia vrhli do jesennej časti. Navštívili sme viacero zaujímavých miest. Jedným z nich bol hrad Devín, kde sme nazreli do histórie tunajšej krajiny.

 

Vďaka novým kontaktom sme sa pozreli aj na ostrov Sihoť, kde sme nazreli do histórie a súčasnosti vodohospodárstva. 

V októbri sme opäť navštívili lužné lesy pri Morave a tentoraz sme zistili, že bobor vie aj loziť po stromoch. 

Zorganizovali sme výstup na Devínsku Kobylu. Síce sme boli unavení, ale zvládli sme to. 

V novembri sme už pokračovali iba cez soboty. Naučili sme sa postaviť jednoduchý prístrešok, ktorý nás ochráni pred nepriaznivým počasím. 

Úspech mal aj nácvik zakrádania sa, čo Sovule možno niekedy využijú v živote. 

Rok 2018 preletel veľmi rýchlo. Veríme, že aj tento rok spoznáme nové deti a zažijeme ďalšie jedinečné situácie, s ktorými sa s vami opäť podelíme.