Žabie pochody - migrácia v malom

Jar je obdobím migrácie, keď sa živočíchy presúvajú na miesta, kde sa rozmnožia a vychovajú potomstvo. Určite si pri slove migrácia spomeniete na vtáky prekonávajúce obrovské vzdialenosti oddeľujúce miesta, kde strávili zimu od ich hniezda. V našom okolí však migrácia prebieha aj v menšej mierke - žaby pokračujú vo svojej púti k vode. 

Malá ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)

Predstavíme si migráciu ropúch bradavičnatých (Bufo bufo). Keďže patria k obojživelníkom, potrebujú pre nakladenie vajíčok a ich vývoj vodné prostredie. Po nakladení vajíčok sa z nich vyliahnu známe žubrienky, ktoré sa živia vo vode drobnými živočíchmi. Vývoj pokračuje a po dvoch až troch mesiacoch sa zo žubrienok stávajú malé žaby. Ako rastú, začínajú svoju potravu hľadať aj mimo vody. Ukrývajú sa vo vegetácii a preskúmavajú okolie. Najskôr po dvoch rokoch sa vrátia rozmnožiť sa na vodnú plochu, kde sa vyliahli z vajíčok. 

Trasa na miesto rozmnožovania k vodnej ploche môže merať až 2,5 km. Rýchlosť presunu ovplyvňuje predovšetkým teplota okolia a zrážky. Avšak migrácia ropúch trvá aj niekoľko mesiacov, začína sa už v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa ropuchy začínajú pohybovať smerom naspäť k vodnej ploche, kde sa vyliahli. Nie je to rýchla migrácia ako ju poznáme u vtákov či veľkých kopytníkov. Ochladenie počas jesene migráciu preruší, ropuchy vtedy hľadajú nory po hlodavcoch, škáry pod kameňmi či jaskyne kde prečkajú zimné obdobie. Na jar so stúpajúcou teplotou a zrážkami ropuchy pokračujú vo svojom pochode. Napokon v marci až apríli dorazia k vode, kde sa celý cyklus začína odznova. 

Aj vtáky nocujú spolu

Pozorovanie a štúdium vtákov zaujíma ľudí dlhú dobu. Každoročne sme fascinovaní jarným návratom bocianov, lastovičiek, včelárikov, kukučiek a mnohých ďalších druhov. Avšak predovšetkým mimo obdobia hniezdenia sa stretávame s ďalším fenoménom - spoločným nocovaním vtákov.

Spoločné nocovanie má pravdepodobne niekoľko dôvodov. Jedným z nich je, že vtáky sa združujú na najlepšom mieste s vhodnými stromami pre odpočinok a v blízkosti miest s dostatkom vhodnej potravy. Ďalším dôvodom môže byť to, že veľká skupina poskytuje lepšiu ochranu pred nepriateľmi.

Ponad kopec Jastrabník/Heštún letelo na nocovisko vyše 100 krkavcov

V našom regióne sa od konca leta do začiatku jari takto zoskupujú vrany, krkavce, havrany, straky, lastovičky, škorce, kane, haje, orly kráľovské, orliaky morské, kormorány či husi a kačice. Počas západu slnka môžeme pozdĺž rieky Moravy často pozorovať prelet kŕdľov vrán a strák na nocovisko. Zaujímavé a nezabudnuteľné sú aj spoločné nocoviská škorcov koncom leta. Ak máme šťastie, tak ich zastihneme napr. v oblasti Devínskeho jazera. Tu niekedy zanocuje v tŕstí okolo zvyškov mŕtvych ramien aj niekoľko tisíc škorcov.  

Vedeli ste, že aj naše orly, orliaky či haje nocujú spoločne? Orly kráľovské aj orliaky sú známe tým, že v mimohniezdnom období sa ich na jednom mieste stretne aj vyše desať jedincov. A takých hají červených sa niekedy na jednom nocovisku vyskytne aj vyše sto. Cez deň si potravu hľadajú samostatne, avšak spať budú spoločne. Jedno z takýchto miest, kde spoločne nocuje viacero dravých vtákov, sa nachádza v pohraničnej oblasti Rakúska, Slovenska a Českej republiky.

Nocovisko nemusí byť iba v lese. Kane napríklad nocujú na zemi. Vyhľadávajú miesta porastené vyššou trávou. Zlietavajú sa sem aj z lovísk vzdialených mnoho kilometrov. Kane močiarne a kane popolavé takéto nocoviská využívajú predovšetkým koncom leta (potom odlietajú smerom na juh). Kane sivé k nám prilietajú iba zimovať, pričom nocujú často na miestach, ktoré využívajú dlhé roky.

Historické nocovisko kaní sivých