Prirodzený les, či dokonca prales spoznáme predovšetkým podľa množstva ležiaceho aj stojaceho tzv. "mŕtveho dreva". Niektorí lesníci ho nevidia radi, značí, že nevyužili úplne potenciál lesa na produkciu dreva. Pre prírodu má však veľký význam, takisto aj pre človeka. Ak sa, samozrejme, pozeráme na les širším pohľadom. Jedným z hlavných problémov je klimatická zmena, ktorá zasiahne aj spôsob hospodárenia v lesoch. Momentálne je les predovšetkým zásobárňou dreva, prípadne plní rekreačné funkcie v menšej miere. To sa ale mení, keďže krajinu začína trápiť sucho. Keď zrážky padnú vo veľkom množstve, nestihnú sa vsiaknuť a voda odtečie rýchlo zo svahov. Ako zadržať vodu je momentálne jedna z kľúčových otázok pre nás všetkých.
Ležiace mŕtve drevo v pokročilom štádiu rozkladu |
Zadržiavanie vody
Existuje niekoľko prístupov, väčšinou sa hľadá technické riešenie - postaví sa vodná nádrž, rsp. polder kde sa zachytáva voda. Nerieši to síce problém zadržania vlahy v lese, ale je to jednoduché - netreba meniť obhospodarovanie lesa, myslenie lesohospodárov. To je práve to najťažšie. Múdre, aj s priamym kladným účinkom na biodiverzitu, by malo byť ponechávanie mŕtveho dreva v lese. Poskytuje živnú pôdu pre vývoj lariev hmyzu, rôznych druhov húb aj zdroj úkrytov a potravy pre mnohé stavovce ako sú netopiere, ďatle, sýkorky či sovy. Predovšetkým však zachytáva a vsakuje vodu zo zrážok. Ako špongia nasiakne a po daždi uvoľňuje postupne vodu do okolia. Táto vlastnosť je čoraz dôležitejšia keď sa striedajú krátke, no intenzívne obdobia zrážok s dlhými obdobiami sucha. Postupné uvoľňovanie vody z mŕtveho dreva zmierňuje dopad obdobia sucha na krajinu.
Samozrejme, nie je drevo ako drevo, schopnosť vsakovať vodu je výrazne ovplyvnená druhom stromu, množstvom a stupňom rozkladu drevnej hmoty. Popadané konáre aj kmene sú postupne vplyvom hmyzu a húb rozkladané, získavajú pórovitú štruktúru, ideálnu na zadržiavanie vody. V záverečnom štádiu, môže byť množstvo vody až 69,5-82,3% z celkovej váhy dreva. Prevedené do reality lesa, ležiaci 100 kg kus výrazne rozloženého dreva (mäkké drevo, bez kôry a konárov) môže obsahovať 60-80 l zadržanej vody.
Vplyv na biodiverzitu
Strata biodiverzity je menej nápadná a naša spoločnosť sa jej aj menej obáva, ale jej dôsledky môžu byť hrozivé. Mŕtve drevo plní totiž dôležitú funkciu vo vývoji predovšetkým bezstavovcov a húb. Aj tu záleží na druhu stromu, kde sa nachádza (na slnku, v tieni), aké je štádium rozkladu či aké je jeho množstvo. Všeobecne opadavé stromy poskytujú životné podmienky pre väčšiu diverzitu druhov živiacich sa mŕtvym drevom ako ihličnaté stromy. Netreba ani zabúdať, že rozkladajúce sa drevo významne zvyšuje mieru prežitia malých semenáčikov predovšetkým jedle. Tie klíčia a čerpajú živiny priamo z rozkladajúceho sa dreva. Stojace alebo ležiace mŕtve drevo predstavuje tzv. mikrohabitat, životný priestor malej rozlohy, pre lišajníky, machy, huby, bezstavovce aj stavovce. Niekoľko starých čiastočne alebo úplne odumretých stromov v hospodárskom lese môže tvoriť domov pre prežívajúce populácie rôznych druhov chrobákov - fúzačov, roháčov či vzácneho pižmovca hnedého. Po odstránení týchto stromov sa zvyšný hospodársky les stane pre ne nehostinným miestom. Mŕtve drevo je postupne rozkladané hubami a bezstavovcami, v ešte stojacom strome sa tvoria dutiny. Tie sú vynikajúcim útočisťom pre netopiere a vtáky. Predovšetkým sovy ich vyhľadávajú na odpočinok počas jesenných a zimných mesiacov.
Staré odumierajúce stromy majú v prírode nezastupiteľné miesto. Tento konkrétne je domovom pre sovu obyčajnú. |
Použitá literatúra