Ako to vyzerá v pralese?

Minulý rok na jeseň sme boli pozvaní na konferenciu v Rakúsku zameranú na výskum v pralesoch. Súčasťou konferencie bola aj obhliadka pralesa Rothwald na území chránenej lokality UNESCO - Wildnisgebiet Dürrenstein. Prales Rothwald tvorí 400 ha lesa, ktorý je ponechaný na samovývoj. Zároveň sa tu nikdy, kvôli nedostupnosti, vzdialenosti a sporom o hranice, komerčne nehospodárilo. Oblasť sa nachádza v nadmorskej výške 900 - 1300 m n. m. Nachádzame tu prevažne zmiešané jedľovo-bukové lesy v rôznom štádiu vývoja.

Vrchol Dürrenstein

V čom je prales iný od bežne obhospodarovaných lesov? Na prvý pohľad nás upúta pestrosť hrúbky a výšky stromov. To znamená, že stromy nie sú rovnako staré. Ak sa pozrieme na ne bližšie, vidíme, že mnohé stojace stromy už nemajú listy, či konáre. Jednoducho tvoria stojace mŕtve drevo. Nezainteresovaným očiam sa môže zdať, že život tu upadá. Opak je však pravdou. V mŕtvom dreve žije mnoho druhov hmyzu, ako napr. fúzače a tiež rôzne druhy húb, sú na neho odkázané. V pralese však život nielen končí, ale aj začína. Zo semien stromov vyrastajú mladé stromčeky. Mnohé zakoreňujú už na rozkladajúcich sa popadaných kmeňoch stromov. A tie dodávajú množstvo živín zo svojich rozkladajúcich sa tiel semenáčikom. Celkom isto si všimneme aj viac dutín v stromoch po odlomených konároch a následnej činnosti húb. Tie sú úkrytom pre mnohé živočíchy - od hmyzu až po vtáky a cicavce.

Prales sme zastihli v najkrajšom období - na jeseň. Listy hrali všetkými farbami od zelenej po žltú. Navyše, bolo jasno a slnko presvietilo les. Hneď ako sme vošli do tohto unikátneho územia, upútali nás výjavy, aké v hospodárskych lesoch nestretávame. Sú to odchýlky, pre lesohospodárov až nežiaduce javy, ako napr. stojace pne, stromy vyrastajúce z jednoho miesta a ležiace kmene stromov. My sme však boli nadšení. 

 

Časť skupiny výskumníkov robila inventarizačný prieskum húb, no my sme sa pomaly presúvali ponad popadané stromy do odľahlejších častí. Samy sme boli zvedaví, čo objavíme. 

 

Obrovské jedle sú objektom výskumu. Vedci sledujú napríklad množstvo opadu zo stromov a ich ďalší osud. Je zaujímavé, že v Alpách je málo veľkých predátorov, čo spôsobuje problém prirodzenej obnovy viacerých druhov stromov. Napríklad čerstvo vyklíčené jedle sú ohrozené spásaním vysokou zverou a snehom. V súčasnosti majú najväčšiu šancu prežiť jedle, ktoré sa uchytia na rozkladajúcich sa zvalených pňoch. Je tu množstvo živín, a zároveň na vyvýšenom mieste sú menej ohrozené snehom. 

Takto ležiace rozkladajúce sa drevo je aj cenným zdrojom vody. Keď je drevo v značne rozloženom stave, dokáže zadržať aj viac ako dva a pol násobok svojej hmotnosti. Počas prebiehajúcej zmeny klímy a hrozby nedostatku vody je každé zadržanie vody v lese dôležité. 

Skaly dodávajú pestrosť tunajšej krajine. A tiež určujú, akým druhom stromov  sa bude dariť. Predovšetkým javory s hlbokými koreňmi majú výhodu na takýchto miestach. 

Tunajšia voda je čistá a pitná. Zároveň je ľadovo chladná. Voda v lese znamená ďalšie možnosti pre život. Lesné obojživelníky sú od nej priamo závislé.

Rastie tu mnoho druhov húb. Tie nachádzame na každom mieste - vyrastajú z pôdy, aj z mŕtveho dreva či priamo zo stromov. Svojimi hýfami prerastajú pôdu a tvoria rozsiahlu sieť napojenú na korene stromov. Tým poskytujú vodu a korene stromov zase živiny hubám. 

Huby naozaj tvoria bohaté spoločenstvo v tomto pralese. Vlhké prostredie spolu s diverzitou stromov a množstvom popadaného dreva vytvára bohaté možnosti pre hubie spoločenstvá.

Diverzita stromov podporuje diverzitu ďalších organizmov. Z vtákov tu nachádzame ďatle a lesné sovy. Oblasť Dürrenstein je jedno z dvoch miest v Rakúsku, kde bola realizovaná reintrodukcia sovy dlhochvostej (Strix uralensis). 

Stojace mŕtve drevo alebo tzv. štompy sú zásobárňou života. Obývajú ich larvy mnohých vzácnych druhov chrobákov, ktoré nedokážu prežiť v živých stromoch. To láka druhy predátorov, ktoré sa týmito larvami živia, ako napríklad ďatle. Pri pohľade zblízka sú často rozďobané s dierami po úderoch tvrdého zobáka.

Pralesné lokality sa nachádzajú aj na Slovensku. Spomeňme lokalitu Stužica či Badínsky prales. Celkovo malé zvyšky pralesov nachádzame prevažne v neprístupných oblastiach. Niektoré sú vyhlásené za rezervácie, stále je však väčšina z nich ohrozená zásahmi zo strany človeka. Okrem domova pre organizmy sú dôležité aj z hľadiska výskumu. Iba porovnávaním ľudskou činnosťou ovplyvneného a nedotknutého prostredia môžu vedci sledovať prírodné cykly v pôvodnej podobe a sledovať dopad ľudských aktivít na les.  Zachovaním zvyškov pralesov si zachováme aspoň malý kontakt s pôvodnou divou prírodou.