Sýkorky a ďalší návštevníci kŕmidiel

Ak máte kŕmidlo, sýkorky sú asi najbežnejší návštevníci. Avšak nie je sýkorka ako sýkorka. Počas leta a jari sú zaneprázdnené hniezdením a výchovou mláďat v lesoch a parkoch. Naopak počas zimy sa plne venujú zháňaniu potravy najčastejšie v blízkosti ľudských obydlí. Ak nenájdu larvy a kukly hmyzu tak prehľadávajú kŕmidlá na balkónoch a záhradách. Pri pozornejšom sledovaní zistíme, že niektoré sú väčšie, iné majú perie sfarbené viac do modra a ďalšie zase do hneda. 

Sýkorka veľká (Parus major) Foto: hedera.baltica

Najčastejším hosťom v záhradách je sýkorka veľká (Parus major). Jej sfarbenie je zelenožlté s výraznými bielymi lícami. Upúta nás žlté brucho s čiernym pásom. Z korún stromov na seba upozorní výrazným "ping". Ľahko sa dá pomýliť s hlasom pinky lesnej (Fringilla coelebs). Jej "fink" je však mäkkšie a často opakované dva či tri razy za sebou. 

Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus) Foto: Martha de Jong-Lantink

Často sa objaví počas zimy aj sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus). Je výrazne menšia no aj živšia, pripomína malú guličku s krídlami. Neváha sa zavesiť dole hlavou na konci konárikov. Ľahko ju spoznáme podľa belasej hlavy. 

Sýkorka horská (Poecile palustris) Foto: Martha de Jong-Lantink

Do blízkosti domov menej často zaletí sýkorka hôrna (Poecile palustris). Je nenápadne sfarbená, prezradia ju iba biele líca a predovšetkým hlas "picje". Skôr ju stretneme v poraste stromov v blízkosti vodných plôch. Na nerozoznanie od nej je sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus). Najlepšie ju odlíšime podľa hlasu "dzé dzé". 

Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Foto: Radovan Václav

V blízkosti ihličnatých a zmiešaných lesov niekedy zavítajú do záhrad aj sýkorka uhliarka (Periparus ater) a sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus). Uhliarka sa podobá sýkorke veľkej, iba je menšia s bielou škvrnou na temene a pôsobí zadymeným dojmom. Sýkorka chochlatá sa naopak nedá pomýliť s iným spevavcom. Výrazný chochol okamžite upúta oko pozorovateľa.  

Sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus) Foto: Radovan Václav

Na kŕmidlá často nechodia, ale v zime niekedy naďabíme na kŕdle mlynárok dlhochvostých (Aegithalos caudatus) na okraji lesa. Ich vysoké "sisisisi" je niekedy nenápadné. Upúta nás predovšetkým počas tichých zimných dní ak sú mlynárky vo väčšom počte. Telo je malé s dlhým chvostom. Ako gulička so stopkou poskakujúca pomedzi konáre stromov. 

 

Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) Foto: Ján Svetlík

Viaceré druhy sýkoriek sa často držia spolu, vytvárajú zmiešané kŕdliky aj s inými spevavcami, napr. králikmi (Regulus) a brhlíkmi.

Výlety mali znova úspech

 Aj napriek roku poznačenému pandémiou sme zorganizovali niekoľko výletov pre deti do okolia Devínskej Novej Vsi a Malých Karpát. Začali sme výletom na hrad Devín v júli. Ani sme nevedeli, čo všetko nás tu čaká. Komáre si nás počkali už na chodníku pri Morave. Trocha chémie ich utlmilo a my sme sa mohli vybrať na hrad. V tunajšom areály sme si oddýchli a po krátkom načerpaní síl sme navštívili miestne múzeum. Prekvapilo nás spracovanie historických udalostí, ktoré bolo lákavé aj pre deti. 

Nájdete mladú rytierku?

Na nádvorí nás svetom miestnych povestí previedla tunajšia pani sprievodkyňa. Keď si takmer každý vyskúšal vylievanie vody do studne (čo deti neskutočne fascinovalo), presunuli sme sa k hlavnej atrakcii - cvičisku rytierov. Tu si mohli vyskúšať, čo všetko museli rytieri ovládať.

Streľba z luku

Najväčší ohlas mala samozrejme lukostreľba. Po absolvovaní základného výcviku sme vybehli na Horný hrad, kde sme si vychutnávali okolitú krajinu. Na záver nášho pobytu v Devíne sme si ešte zahrali badminton iba pomocou rúk. Táto jednoduchá hra nás bavila dlhé minúty. A potom hor sa do Devínskej. Pešo. Aj keď s trochou frflania, ale dali sme to napokon rýchlo a bez strát. 

Ďalší výlet smeroval na Železnú studničku, s cieľom pozorovať netopiere v ich prirodzenom prostredí. Chceli sme využiť starý vojenský bunker nad Klepáčom, kde pravidelne odpočívajú počas dňa 1-2 netopiere (podkováre malé). V bunkri na nás naozaj čakal jeden podkovár. Sem tam si preletel, obletel okolo našich hláv a zavesil sa na svoje zjavne obľúbené miesto. Nadšenie detí nemalo konca. 

Podkovár malý - fotka z odchytu (ilustračná fotografia)

 

Po dlhšom presune ku mlynu Klepáč, sme si oddýchli pri nápojoch. A to ešte deti čakala zábavná hra o priraďovaní zvierat k miestam kde žijú.

Kde to zviera žije?

 

Na konci výletu sme znova hrali ručný bedminton. Držalo nás to hodnú chvíľu, ale ostré slnko nás tiež vysililo. A tak posledná zástavka viedla k potoku. A tu sa deti vybláznili naozaj do sýtosti. 

Voda je vždy veľké lákadlo

Výnimočné výlety pokračovali výletom z Kačína na Železnú studničku. Vďaka ochote Michala Nogu z Mestských lesov Bratislava sme mohli pre deti pripraviť zaujímavý program. Na Kačíne sme po peknej prednáške o biodiverzite zišli ku chate Kováčová. 

Koľko je vo svete druhov žiab? A koľko vtákov?

Zlatý klinec celého dňa bolo nazretie ku kolónii netopierov (podkovárov malých) s mláďatami v podkroví chaty. Po malých skupinkách sme navštívili podkrovie s  visiacimi netopiermi. Vždy sme iba na minútu nazreli poza dvere do života týchto čudesných živočíchov. Po odpočinku pred chatou si deti do sýtosti zastrielali z luku do terča. Všetkým to išlo napodiv výborne. 

Nádejná lukostreľkyňa

 

Po dlhom pochode Kačínskou dolinou sme si vychutnali občerstvenie v miestnom bufete a zakončili tak príjemný deň v tieni stromov. Výlety pokračovali výstupom na Devínsku Kobylu cez Psie skaly. Horúci deň znova v lese znepríjemnili komáre. Ale vydržali sme a odmenou bol prvý krásny výhľad z miesta nad Pieskovcom. 

Hainburgské kopce a rieka Morava

Ešte pred pokračovaním túry sa k nám pridružila modlivka zelená. Vždy nás poteší keď ju niekde objavíme. 

Modlivka zelená

A potom sme už len šliapali smerom k Psím skalám. Keďže v tom čase bolo zakázané klásť oheň, zaobišli sme sa bez opekačky. Na Psích skalách sme si zahrali náš obľúbený ručný bedminton. Našli sme ešte niekoľkých fúzačov alpských - sivomodro sfarbených chrobákov, vyvíjajúcich sa v dreve stromov. Po načerpaní síl sme začali náš postupný výstup na rozhľadňu. Prudké slnko nám dovolilo na nej stráviť obmedzený čas, ale aj tak výhľad stál za tú námahu. 

Výhľad

Po rozhliadnutí sa do okolia, sme sa presunuli niekoľko výškových metrov nižšie k turistickému prístrešku, kde si deti mohli vyfarbovať. 

Vyfarbovanie pod Kobylou

Záver tvoril zostup až do Devínskej Novej Vsi, ktorý nám zabral menej ako hodinu. Posledný výlet mal byť ten najlepší, tam kde sme minulý rok našli ságu stepnú. Smer Plavecký hrad. Aj tentoraz sme využili motorový vlak Záhoráčik. Avšak meškal, čo nám natiahlo trocha cestu viac ako sme si predstavovali. Po dlhšej ceste obzvláštnenej pohľadmi na danieliu a srnčiu zver z vlaku sme vystúpili v Plaveckom Podhradí. Pomalým krokom sme sa vybrali priamo na hrad, kde sme si ešte oddýchli v lese. Priamo na hrade nás opantal výhľad na nížinu aj na svahy Malých Karpát. Skúsili sme nájsť aj slávnu ságu stepnú, ale tentoraz sme neboli úspešní. Možno nabudúce.

Pod stromom

 

Slnko nás vysililo, preto sme uvítali po krátkom zostupe osvieženie v miestnom novom pohostinstve. A potom už krokom na stanicu čakať vlak. Na záver sa s nami rozlúčila aj modlivka.

Modlivka železničná:-)

  

Aj tento rok sme mali plno nových zážitkov, ktoré nám nadlho ostanú v pamäti. Už teraz sa tešíme na ďalšie leto.

Letné výlety so Sovulami

 Aj toto leto chceme poskytnúť deťom možnosť zažiť spoznávanie Malých Karpát a rieky Moravy, preto sme pre nich pripravili niekoľko výletov. Vítané je každé dieťa, nemusí byť súčasťou nášho klubu. 

Prírodovedný klub SOVULE pripravil počas mesiaca júl pre deti poldenné výlety spojené s poznávaním druhov rastlín a živočíchov. Máme pripravené rôzne aktivity týkajúce sa biodiverzity a ochrany prírody. Výlety sú určené pre deti od 6 rokov a môžu sa ich zúčastniť (bezplatne) aj rodičia a psy. Uskutočnia sa iba za priaznivého počasia. Za výlet sa platí ráno na mieste stretnutia.
V prípade ďalších otázok píšte na sovulekruzok@gmail.com. 

10.7. (sobota) Devínska Kobyla (náročný výlet)
trasa: Sandberg – Psie skaly – rozhladňa – DNV
spojené s opekačkou
téma: rozmanitosť v prírode
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)

13.7. (utorok) Železná studnička (nenáročný výlet)
spojené s opekačkou
téma: netopiere
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)

17.7. (sobota) Kačín (nenáročný výlet)
spojené s opekačkou
téma: život v lese
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)

20.7. (utorok) hrad Devín a okolie (nenáročný výlet)
téma: hmyz
cena: 1 dieťa 25 € (dve deti 40 €), v cene je aj vstupné na hrad

24.7. (sobota)  Kačín (nenáročný výlet)
spojené s opekačkou
téma: život v lese
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)

27.7. (utorok) Devínska Kobyla (náročný výlet)
trasa: Sandberg – Psie skaly – rozhladňa – DNV
spojené s opekačkou
téma: rozmanitosť v prírode
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)

31.7. (sobota) Železná studnička (nenáročný výlet)
spojené s opekačkou
téma: netopiere
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)

14.8. (sobota) Plavecký hrad
trasa: DNV (vlak Záhoráčik) - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad
téma: stepné a lesné živočíchy
cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €) 

 

Mladé sovy - kto to ruší tichú noc?

Neskorá jar a leto sú časťou roka, keď sa za večernej prechádzky môžeme stretnúť s rodinami sov. Aj keď sovy sa v korunách stromov pohybujú ako duchovia, ich mláďatá sa často prezradia hlasným a vytrvalým volaním. Väčšinou ich nezbadáme počas dňa, keď potichu sedia na stromoch. Obdobie ticha cez deň si však bohato vynahradia večer. Ich neustále ozývanie signalizuje rodičom kde sú a kde ich nájdu s potravou. Ich hlas má teda význam pri navádzaní rodičov, keďže mladé sovy často opúšťajú hniezdo či dutinu v strome ešte keď nevedia lietať. O to dôležitejšie je, aby ich počuli rodičia. 

Zaujímavé je, že aj keď používame silnú baterku, aj tak mnohokrát mláďatá nezbadáme. Podľa hlasu však vieme rozoznať presne mláďatá akého druhu sa nám ozývajú nad hlavou. Najčastejšie sa stretneme s dvoma druhmi v okolí ľudských obydlí. A to s myšiarkou ušatou a sovou obyčajnou (lesnou). Mladé myšiarky nájdeme aj uprostred miest, v parkoch, na cintorínoch či na stromoch medzi panelovými domami. Po západe slnka ich objavíme podľa neustáleho pískania. To si môžete vypočuť TU. 

Mláďa myšiarky ušatej. Autor: Ville Misaki

 

V lese, ale takisto aj vo väčších parkoch či v záhradách niekedy nájdeme sovu obyčajnú. Na rozdiel od mladých myšiarok sa jej mláďatá ozývajú akoby "cmukaním". Môžete si ho vypočuť TU. V prípade nálezu mláďaťa na zemi odporúčame ho nechať na mieste. Rodičia o ňom vedia a strážia ho. Zriedkavo môžu dokonca zaútočiť aj na človeka či psa, keď sa k mláďaťu priblížia. Preto ho radšej pozorujte z dostatočnej vzdialenosti. 

Mláďa sovy obyčajnej. Autor: Janek Rapczynski

V okolí poľnohospodárskych budov a vzácne aj rodinných domov niekedy žije aj kuvik obyčajný (plačlivý). Malý druh sovy, ktorý sa často vyhrieva na streche domov. Hlas jeho mláďat si môžete vypočuť TU.    

Pár kuvikov. Autor: Hennie Cuper

 

V okolí skalnatého terénu, napríklad v opustených lomoch sa niekedy usadí výr skalný. Jeho mláďatá vydávajú hlas, ktorý je podobný hlasu mláďatám kuvika. Môžete si ho vypočuť TU.  

Mláďa výra skalného. Autor: Gunnar Ries

Samozrejme, niekedy sa môžete stretnúť aj s mláďatami iných druhov sov. Predovšetkým na východnom Slovensku aj so sovou dlhochvostou, ktorá je tu rozšírená. Hlasy jej mláďat sú veľmi podobné, takmer na nerozoznanie, hlasom sovy obyčajnej. Rodičia tiež častejšie útočia po priblížení sa k mláďatám. Treba preto pozorovať mláďatá z dostatočnej vzdialenosti a zbytočne sa k nim nepribližovať.

S inými druhmi sa stretneme skôr výnimočne, keďže sú vzácne alebo žijú v horských lesoch.