Aj napriek roku poznačenému pandémiou sme zorganizovali niekoľko výletov pre deti do okolia Devínskej Novej Vsi a Malých Karpát. Začali sme výletom na hrad Devín v júli. Ani sme nevedeli, čo všetko nás tu čaká. Komáre si nás počkali už na chodníku pri Morave. Trocha chémie ich utlmilo a my sme sa mohli vybrať na hrad. V tunajšom areály sme si oddýchli a po krátkom načerpaní síl sme navštívili miestne múzeum. Prekvapilo nás spracovanie historických udalostí, ktoré bolo lákavé aj pre deti.
 |
| Nájdete mladú rytierku? |
Na nádvorí nás svetom miestnych povestí previedla tunajšia pani sprievodkyňa. Keď si takmer každý vyskúšal vylievanie vody do studne (čo deti neskutočne fascinovalo), presunuli sme sa k hlavnej atrakcii - cvičisku rytierov. Tu si mohli vyskúšať, čo všetko museli rytieri ovládať.
 |
| Streľba z luku |
Najväčší ohlas mala samozrejme lukostreľba. Po absolvovaní základného výcviku sme vybehli na Horný hrad, kde sme si vychutnávali okolitú krajinu. Na záver nášho pobytu v Devíne sme si ešte zahrali badminton iba pomocou rúk. Táto jednoduchá hra nás bavila dlhé minúty. A potom hor sa do Devínskej. Pešo. Aj keď s trochou frflania, ale dali sme to napokon rýchlo a bez strát.
Ďalší výlet smeroval na Železnú studničku, s cieľom pozorovať netopiere v ich prirodzenom prostredí. Chceli sme využiť starý vojenský bunker nad Klepáčom, kde pravidelne odpočívajú počas dňa 1-2 netopiere (podkováre malé). V bunkri na nás naozaj čakal jeden podkovár. Sem tam si preletel, obletel okolo našich hláv a zavesil sa na svoje zjavne obľúbené miesto. Nadšenie detí nemalo konca.
 |
| Podkovár malý - fotka z odchytu (ilustračná fotografia) |
Po dlhšom presune ku mlynu Klepáč, sme si oddýchli pri nápojoch. A to ešte deti čakala zábavná hra o priraďovaní zvierat k miestam kde žijú.
 |
| Kde to zviera žije? |
Na konci výletu sme znova hrali ručný bedminton. Držalo nás to hodnú chvíľu, ale ostré slnko nás tiež vysililo. A tak posledná zástavka viedla k potoku. A tu sa deti vybláznili naozaj do sýtosti.
 |
| Voda je vždy veľké lákadlo |
Výnimočné výlety pokračovali výletom z Kačína na Železnú studničku. Vďaka ochote Michala Nogu z Mestských lesov Bratislava sme mohli pre deti pripraviť zaujímavý program. Na Kačíne sme po peknej prednáške o biodiverzite zišli ku chate Kováčová.
 |
| Koľko je vo svete druhov žiab? A koľko vtákov? |
Zlatý klinec celého dňa bolo nazretie ku kolónii netopierov (podkovárov malých) s mláďatami v podkroví chaty. Po malých skupinkách sme navštívili podkrovie s visiacimi netopiermi. Vždy sme iba na minútu nazreli poza dvere do života týchto čudesných živočíchov. Po odpočinku pred chatou si deti do sýtosti zastrielali z luku do terča. Všetkým to išlo napodiv výborne.
 |
| Nádejná lukostreľkyňa |
Po dlhom pochode Kačínskou dolinou sme si vychutnali občerstvenie v miestnom bufete a zakončili tak príjemný deň v tieni stromov. Výlety pokračovali výstupom na Devínsku Kobylu cez Psie skaly. Horúci deň znova v lese znepríjemnili komáre. Ale vydržali sme a odmenou bol prvý krásny výhľad z miesta nad Pieskovcom.
 |
| Hainburgské kopce a rieka Morava |
Ešte pred pokračovaním túry sa k nám pridružila modlivka zelená. Vždy nás poteší keď ju niekde objavíme.
 |
| Modlivka zelená |
A potom sme už len šliapali smerom k Psím skalám. Keďže v tom čase bolo zakázané klásť oheň, zaobišli sme sa bez opekačky. Na Psích skalách sme si zahrali náš obľúbený ručný bedminton. Našli sme ešte niekoľkých fúzačov alpských - sivomodro sfarbených chrobákov, vyvíjajúcich sa v dreve stromov. Po načerpaní síl sme začali náš postupný výstup na rozhľadňu. Prudké slnko nám dovolilo na nej stráviť obmedzený čas, ale aj tak výhľad stál za tú námahu.
 |
| Výhľad |
Po rozhliadnutí sa do okolia, sme sa presunuli niekoľko výškových metrov nižšie k turistickému prístrešku, kde si deti mohli vyfarbovať.
 |
| Vyfarbovanie pod Kobylou |
Záver tvoril zostup až do Devínskej Novej Vsi, ktorý nám zabral menej ako hodinu. Posledný výlet mal byť ten najlepší, tam kde sme minulý rok našli ságu stepnú. Smer Plavecký hrad. Aj tentoraz sme využili motorový vlak Záhoráčik. Avšak meškal, čo nám natiahlo trocha cestu viac ako sme si predstavovali. Po dlhšej ceste obzvláštnenej pohľadmi na danieliu a srnčiu zver z vlaku sme vystúpili v Plaveckom Podhradí. Pomalým krokom sme sa vybrali priamo na hrad, kde sme si ešte oddýchli v lese. Priamo na hrade nás opantal výhľad na nížinu aj na svahy Malých Karpát. Skúsili sme nájsť aj slávnu ságu stepnú, ale tentoraz sme neboli úspešní. Možno nabudúce.
 |
| Pod stromom |
Slnko nás vysililo, preto sme uvítali po krátkom zostupe osvieženie v miestnom novom pohostinstve. A potom už krokom na stanicu čakať vlak. Na záver sa s nami rozlúčila aj modlivka.
 |
| Modlivka železničná:-) |
