Ak máte kŕmidlo, sýkorky sú asi najbežnejší návštevníci. Avšak nie je sýkorka ako sýkorka. Počas leta a jari sú zaneprázdnené hniezdením a výchovou mláďat v lesoch a parkoch. Naopak počas zimy sa plne venujú zháňaniu potravy najčastejšie v blízkosti ľudských obydlí. Ak nenájdu larvy a kukly hmyzu tak prehľadávajú kŕmidlá na balkónoch a záhradách. Pri pozornejšom sledovaní zistíme, že niektoré sú väčšie, iné majú perie sfarbené viac do modra a ďalšie zase do hneda.
 |
| Sýkorka veľká (Parus major) Foto: hedera.baltica |
Najčastejším hosťom v záhradách je sýkorka veľká (Parus major). Jej sfarbenie je zelenožlté s výraznými bielymi lícami. Upúta nás žlté brucho s čiernym pásom. Z korún stromov na seba upozorní výrazným "ping". Ľahko sa dá pomýliť s hlasom pinky lesnej (Fringilla coelebs). Jej "fink" je však mäkkšie a často opakované dva či tri razy za sebou.
 |
| Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus) Foto: Martha de Jong-Lantink
|
Často sa objaví počas zimy aj sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus). Je výrazne menšia no aj živšia, pripomína malú guličku s krídlami. Neváha sa zavesiť dole hlavou na konci konárikov. Ľahko ju spoznáme podľa belasej hlavy.
 |
| Sýkorka horská (Poecile palustris) Foto: Martha de Jong-Lantink
|
Do blízkosti domov menej často zaletí sýkorka hôrna (Poecile palustris). Je nenápadne sfarbená, prezradia ju iba biele líca a predovšetkým hlas "picje". Skôr ju stretneme v poraste stromov v blízkosti vodných plôch. Na nerozoznanie od nej je sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus). Najlepšie ju odlíšime podľa hlasu "dzé dzé".
 |
| Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Foto: Radovan Václav |
V blízkosti ihličnatých a zmiešaných lesov niekedy zavítajú do záhrad aj sýkorka uhliarka (Periparus ater) a sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus). Uhliarka sa podobá sýkorke veľkej, iba je menšia s bielou škvrnou na temene a pôsobí zadymeným dojmom. Sýkorka chochlatá sa naopak nedá pomýliť s iným spevavcom. Výrazný chochol okamžite upúta oko pozorovateľa.
 |
| Sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus) Foto: Radovan Václav |
Na kŕmidlá často nechodia, ale v zime niekedy naďabíme na kŕdle mlynárok dlhochvostých (Aegithalos caudatus) na okraji lesa. Ich vysoké "sisisisi" je niekedy nenápadné. Upúta nás predovšetkým počas tichých zimných dní ak sú mlynárky vo väčšom počte. Telo je malé s dlhým chvostom. Ako gulička so stopkou poskakujúca pomedzi konáre stromov.
 |
| Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) Foto: Ján Svetlík |
Viaceré druhy sýkoriek sa často držia spolu, vytvárajú zmiešané kŕdliky aj s inými spevavcami, napr. králikmi (Regulus) a brhlíkmi.
