Túlaním sa po slovenskej krajine si po čase privykneme na určitý stereotyp. Striedajú sa lesy s lúkami a poliami, dedinami... Les je buď tvorený tak isto veľkými stromami alebo naopak sú rozmery aj vek pestré. Hneď vieme či sa motáme v obyčajnom nudnom hospodárskom lese alebo sme tam, kde motorové píly nezavítali. Avšak niekedy nás krajina núti sa zamyslieť.
Roky dozadu sme raz navštívili jedno miesto, mokraď medzi obcami Stupava a Lozorno. Nenápadná mokraď je domovom obojživelníkov a hmyzu, vždy poteší nájdenie takéhoto miesta v lesnom prostredí. Aj keď bolo cieľom skontrolovať mokraď a stav vody v nej, upútalo nás niečo iné. Okolo je hospodársky les, ale je iný. Nebývalo veľa starých stromov, často s veľkými rozostupmi medzi nimi, sa vynára z porastu mladých stromov. Nie sú to 100 ročné stromy, skôr 300 ročné, prevažne duby. Upútajú predovšetkým rozkonárenou korunou, často s dutinami po odlomených konároch. Niektoré sa už rozpadajú, no iné stoja obkolesené hradbou mladších spoločníkov. Je to zvláštne, toľko starých stromov lesníci väčšinou neponechávajú na dožitie. Spôsob rozkonárenia prezrádza čosi viac. Domnienku si potvrdíme z iného blogu. Kedysi medzi týmito stromami iné stromy neboli, les bol plný svetla. Pásli sa tu domáce zvieratá, ktoré spolu s výrubom mladých stromov udržovali tzv. pastevný les. Takéto lesy boli hlavne v stredoveku bežné v okolí dedín a miest. Pásli sa tu domáce zvieratá ako kozy, dobytok a prasce. Hlavne žalude boli obľúbenou potravou domácich svíň, ktoré vďaka nim rýchlo priberali na hmotnosti. Popadané konáre zase boli využívané na kúrenie. Ako sa však zmenili politické a vlastnícke pomery, pasenie v lesoch zaniklo. Využili to stromy, najmä hrab, ktoré rýchlo vyplnili miesto medzi starými dubmi. Výsledkom je, že v hustom poraste sú roztrúsené nádherné rozkonárené stromy, ktoré sa postupne vynárajú počas motania sa lesom.
Ich veľkosť a tvarová rozmanitosť prudko kontrastuje s tvarovo nudnými okolitými stromami. Nie sú iba krajinársky zaujímavé, ale práve tieto staré duby umožňujú prežívať mnohým organizmom aj v inak smutnom mladom lese. Sýkorky, ďatle, sovy aj netopiere radi obsadzujú dutiny. Odumreté drevo rozkladajú zase huby. Kmeň ako aj okolie koreňov slúžia pre vývoj rôznych chrobákov. V lete na nich nájdeme rôzne fúzače a roháče. Ich význam pre tunajšie prostredie je výnimočný, nespomínajúc historickú hodnotu. Časť stromov, ktoré kedysi rástli v rozvoľnených porastoch, sa nachádza aj v rezervácii Pod Pajštúnom, hneď na konci Stupavy. Aj tu v okolí turistického chodníka si môžeme užiť pohľad na veľké duby. Čo však ich budúcnosť? Hádam sa aspoň časť starých stromov zachová a z mladej nastupujúcej generácie stromov vyrastú podobní velikáni. Nateraz si aspoň vychutnajme súčasnosť v tieni ich korún.
