Ahoj Andrej
Osud to zariadil tak, že som mal možnosť spoznať ťa ešte ako žiaka šiestej triedy, ktorý prišiel na náš Prírodovedecký krúžok. Občas sme sa potom smiali pri spomienkach na prvé výpravy, na ktoré si chodil s igelitkou miesto batoha. Úctivo si nám vykal, ale to sa potom rýchlo zmenilo.
 |
| Andrej v červeno-modrej šiltovke na krúžku. |
Boli to úžasné 4 roky pravidelného stretávania – v klubovni, no najmä cez víkendy na výpravách. Stovky kilometrov Záhorím a Malými Karpatami, desiatky preplazených metrov v jaskyniach, brodenie mokraďami a nesmierne množstvo zážitkov.
Postupne sa z detského krúžku stávali ozajstné zoologické výpravy. Nie je veľa ľudí, ktorí našli hniezdo bučiaka veľkého, objavil si i zimovisko raniakov v skalnej štrbine, no vždy si najviac z nás inklinoval i k botanike, stromom. To sme v tebe nedokázali zmeniť - a to sme sa snažili😊.
No a potom, Andrej, potom si ma prerástol. Najprv fyzicky („poď sa pretláčať“) a následne si ma prekonal i vo svojich plánoch, cieľoch, cestách.. Ale to už je príbeh Teba a Piatka, Veterníka, Gašpara...
Cítil som veľké zadosťučinenie, keď sa ti dostalo uznania a svojou prácou si sa dostal tak ďaleko.
Keď tu teraz sedím, spomínam a píšem, plačem, samozrejme. A zároveň sa usmievam, pretože tie spomienky sú krásne a pri väčšine z nich sa človek musí smiať. Sú teraz mojím veľkým pokladom...
Andrej, ja neviem, či je nebo. Občas si ale prajem, aby bolo. Predstavujem si ho tak, že keď sa tam dostanem, môžem tam znova prežívať najkrajšie okamžiky svojho života. Ak by to tak bolo, viem, že sa tam stretneme. Pretože si bol súčasťou mnohých šťastných a úžasných chvíľ v mojom živote...
Vďaka Andrej, bolo to krásne. Počkaj nás tam, my prídeme...
Michal.
